Diplomová práca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Diplomová práca alebo hovorovo diplomovka alebo v slangu diplomka je záverečná práca spravidla druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Predstavuje rozsiahlejšiu odbornú prácu (štúdiu), ktorej vypracovanie a obhajoba je pre študenta (diplomanta) jednou z podmienok získania akademického titulu. Práca by mala prinášať nové poznatky a v danom odbore byť prínosom.

Na Slovensku je jej obhajoba jedným z predpokladov pre ukončenie magisterského aj inžinierskeho, resp. doktorského štúdia v prípade medicíny a veterinárneho lekárstva.[1] Tvorí súčasť štátnej záverečnej skúšky. Účelom vypracovania diplomovej práce je overenie zvládnutia odborných teoretických aj praktických vedomostí, odbornej terminológie, použitia vedeckých metód pri riešení problémov daného vedného odboru. Práca je tiež prejavom schopnosti vysokoškolského študenta riešiť úlohy vo svojom odbore samostatne.[2] Školiteľ diplomovej práce sa podieľa iba metodicky, pričom sa so študentom stretáva pri konzultáciách v priebehu prípravy práce. Školiteľ by mal tiež dohliadať na korektnosť jej prípravy, čítať jednotlivé kapitoly ešte pred jej odovzdaním a upozorňovať študenta na jej nedostatky. Medzi iným by mal upozorniť študenta aj na prípadné plagiátorstvo.

Na rozdiel od bakalárskej práce, sa diplomová práca líši väčším rozsahom a väčšou kvalitou spracovania študovanej témy. Na vypracovanie diplomovej práce majú študenti obyčajne najmenej 2 roky. Spravidla je vypracovávaná písomne a odovzdáva sa vo vytlačenej forme vo viacerých exemplároch. V minulosti sa tieto fyzicky archivovali v archívoch katedier a vysokých škôl. Dnes sa zvyknú archivovať v digitálnej podobe. Formálna stránka diplomovej práce zvykne byť predpísaná školou, pričom niekedy sa jej detaily líšia podľa zvykov daného vedného odboru (napr. medzi fakultami zriedkavo aj jednotlivými katedrami). Rozsah diplomovej práce je spravidla okolo 50-80 strán.[3][4] Pri štandardnom formátovaní textu by nemal byť nižší ako 30 a väčší ako 100 strán. Dodatočný materiál, ktorý nie je vhodné umiestniť priamo do textu, napr. rozsiahle tabuľky, mapy, ilustrácie alebo osobitné materiály ako manuály technických zariadení alebo programov, či dodatočnú literatúru je možné pripojiť do prílohy k práci.

Pred obhajobou sa práca dostáva do rúk oponenta, ktorého úlohou je zhodnotiť prácu. Neskôr pri obhajobe má oponent slovo v komisii, ktorá prijíma prácu na obhajobu. Skúšobná komisia na vykonanie štátnej skúšky hodnotí na diplomovej práci obsahovú aj formálnu stránku. Často býva zvlášť hodnotená aj miera originality, resp. zhody z inými prácami. Samotná obhajoba práce prebieha zvyčajne vo forme prezentácie, po ktorej spravidla nasleduje odborná diskusia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zákon č. 131/2002 Z. z. z 21. februára 2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, cit. 29-09-2013, Dostupné online
  2. Meško, D., Katuščák, D., Bernadič, M., Žiaková, K., Pullmann, R., Akademická príručka. Osveta, Martin, 2004, s. 162
  3. Kimlička, Š., Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác učebné texty – vybrané časti. Univerzita Komenského, Bratislava, 2005, s. 50
  4. Vnútorný predpis č. 5/2010, Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných a kvalifikačných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave, cit. 29.09.2013, Dostupné online

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eco, U., Jak napsat diplomovou práci. Votobia, Olomouc, 1997, 271 s.
  • Katuščák, D., Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Enigma, Nitra, 2007, 162 s.