Dlhohrajúca platňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vynil vinil 92837841.png

Dlhohrajúca platňa alebo LP (z ang. long play [record]) alebo hovorovo elpéčko je vinylová gramofónová platňa spravidla trvajúca okolo 45 minút (22,5 minút každá strana).
Prvú LP platňu predstavili dňa 21. júna 1948 v newyorskom hoteli Waldorf - Astoria. Nahrávku vyhotovil Peter Goldmark z Columbia Records a bol na nej záznam huslistu Jehudiho Menuhina. Na každú stranu LP platne sa zmestilo 23 minút hudby. Predchádzajúce vinyly dokázali hrať len štyri minúty na oboch stranách.

Obvykle je rýchlosť prehrávania LP platne 33, výnimočne 16 ot/min. Väčšinou obsahuje celý jeden zvukový album hudobného telesa, prípadne inú zvukovú nahrávku.

Vinylová LP platňa má priemer 30 cm; v prípade hudby mala na jednej strane 4-8 skladieb. Časová dĺžka zvukového záznamu LP platne (dvakrát po 22,5= 45 minút) bola niekoľko desaťročí v druhej polovici 20. storočia limitujúcou mierou pre formát hudobného albumu, ktorého koncepcia sa výrazne zmenila vynájdením zvukových CD nosičov.