Douris (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Aténsky červenofigurový kylix podpísaný Dourisom, zobrazuje školu, vyučovanie čítania, písania, spevu, hry na lýru a auloi; cca 485–480 pred Kr. (Archeologické múzeum, Berlín (ev. č. 2285) [1]
Atický červenofigúrový kantharos so zobrazením Herakla (rozpoznateľného podľa svojej levej kože a palice) a jeho spoločníka Telamóna v boji s Amazonkami. Na oboch stranách Heraklovej hlavy je dvojitá signatúra: „Douris maľoval“ a „Douris vyrobil“, cca 490–480 pred Kr., Musées royaux d'Art et d'Histoire, Brussel [2]

Douris alebo Dúris (starogr. Δούρις) bol grécky maliar váz a hrnčiar, činný približne v rokoch 500 až 460 pred Kr. v Atike.[3][4] Bol jedným z najproduktívnejších a najvýznamnejších umelcov červenofigúrovej vázovej maľby.[5]

Douris (pochádzajúci zrejme z ostrova Samos[6]), pravdepodobne Onésimov žiak[3] a súčasník Brygovho maliara,[6] sa na svojich vázach viac ako päťdesiatkrát podpisuje ako maliar (s podpisom Δορις εγραφσεν, „Douris to namaľoval“[7]), dvakrát ako hrnčiar a raz sa podpísal ako hrnčiar aj maliar,[8] a to na červenofigúrový kantharos, zobrazujúci Herakla bojujúceho s Amazonkami, na ktorom tento veľký majster atického červenofigurového maliarstva preukázal svoju zručnosť s detailom a majstrovstvo v rafinovaných efektoch zriedenej glazúry, použitej najmä na koži leva, na zdôraznenie postavy Herakla.[4]

Douris sa vyznačoval dokonalým kresliarskym umením. Vytvoril si svoj charakteristický maliarsky štýl, vyznačujúci sa v jednoduchosti kompozície, pretiahnutosťou postáv, ktoré tvoria obvykle symetrické dvojice postáv, napr. muža a mladíka alebo muža a ženy; aj keď vytváral variácie, nikdy neupadol do schematizmu a neopakoval sa.[3] Vedci mu na základe týchto štylistických znakov pripisujú výzdobu viac ako 300 nádob (predovšetkým čaší[6]), väčšinou pohárov určených na symposia, ktoré vymaľoval zvnútra i zvonka figurálnymi výjavmi (z mýtov, symposií, atletiky, erotiky) a vzorovými maľbami na okraji tonda, tzv. kruhového podkladu (mal talent na vymýšľanie kruhových kompozícií vhodných pre interiér pohárov, zobrazených napr. z kvetín, špirál, meandrov, krížikov.[5]).

Keďže Douris bol evidentne aktívny dlho, vedci jeho umeleckú tvorbu rozlišujú na skoré, stredné a neskoré obdobie jeho tvorby. K tomu ranému (okolo roku 500 pred Kr.) patria ním signované kylikes z Viedne (zobrazujúci z vnútornej strany hoplitu a ženu s oinochoé, Kunsthistorisches Museum [1]) a jeden z Bostonu (zobrazujúci atléta, vrhača disku, Museum of Fine Arts, Boston [2]).[4] Postavy sú tu dostatočne animované, jeho štýl sa však ešte nevykryštalizoval, je tu badať evidentný vplyv maliara Panaitia. Špecifickými rozlišovacími znakmi sú jednoduchá forma zobrazenia kľúčnej kosti, ktorá sa na vnútornom konci nezakrivuje (alebo so zakrivením vyznačeným iba v zriedenej glazúre), jednoduchá plytká krivka pre bedrovú „brázdu“ a prevedenie chitónu s hlbokými vlnitými okrajmi drapérie (jemného chitónu so štýlom zo začiatku 5. stor. pred Kr. [4])[5]

Do stredného obdobia, koncom deväťdesiatych a osemdesiatych rokoch 5. stor. pred Kr., patrí veľká väčšina zachovaných jeho malieb, vrátane takých majstrovských diel akým je zobrazenie bohyne Éós a Memnóna na dne čaše zv. kylix („Eos objímajúca svojho mŕtveho syna Memnóna“ [9] [3]) z Louvru a psyktér z Britského múzea (zobrazujúci hýrivých satyrov [10][4]). Jeho štýl je tu už plne rozvinutý a už zostáva pozoruhodne jednotný – výrazný, dokonalý, akademický. Kľúčna kosť má už na vnútornom konci „háčik“, bedrová brázda je označená dvoma zreteľnými krivkami namiesto jednej a vlnitý spodok okrajov chitónov je zvýraznený menej hlboko ako predtým.[5]

Diela z tretieho, posledného obdobia (okolo roku 470 pred Kr.), nie sú ani zďaleka slabými reprodukciami skorších diel, ako je to v prípade niektorých iných dlhovekých umelcov. Hoci časť predchádzajúcej vitality Dourisa pominula, kompenzuje to novou veľkolepou kvalitou. Vždy inklinoval k určitej „sošnosti“ v zobrazovaní svojich postáv, cítil sa ako doma s bohatšími formami predstavenými v tom období. Kylix z Berlína (Antikensammlung Berlin), ktorého vnútorná časť zobrazuje dve ženy pracujúce s vlnou, patrí v tomto období medzi jeho najlepšie diela.[11] Porovnateľným maliarskym dielom je kylix z Bostonu s vyobrazenou mainádou a satyrmi.[7] Jeho vplyv sa prejavil v práci jeho súčasných a neskorších maliarov váz, medzi ktorých patril napr. Epiktétos, „Berlínsky maliar“, Triptolemos alebo Euaión.[5] Je možné, že niektoré z Dourisových malieb môžu zobrazovať dnes už stratené nástenné maľby klasického Grécka.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 53.
  2. ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 92.
  3. ↑ a b c Bohumír Mráz. Encyklopedie světového malířství. Praha : Academia, 1988. 21-077-88. S. 153.
  4. ↑ a b c d N. Sidorova. Corpus Vasorum Antiquorum, Russia. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1997. ISBN 978-88-8265-297-5. S. 31.
  5. ↑ a b c d e Andrew G. Traver. From Polis to Empire--The Ancient World, c. 800 B.C. - A.D. 500. New York : Bloomsbury Publishing USA, 2001. ISBN 978-03-1301-656-1. S. 143.
  6. ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
  7. ↑ a b Gisela M. A. Richter. Red-Figured Athenian Vases in the Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 1936. S. 81.
  8. ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 86.
  9. ↑ a b The New Encyclopaedia Britannica. Chicago : Encyclopaedia Britannica, 1998. ISBN 978-08-5229-663-9. S. 200.
  10. ↑ Andreas P. Antonopoulos, Menelaos M. Christopoulos, George W. M. Harrison. Reconstructing Satyr Drama. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2021. ISBN 978-31-1072-523-0. S. 23.
  11. ↑ Mark Stansbury-O'Donnell. Looking at Greek Art. Cambridge : Cambridge University Press, 2011. ISBN 978-05-2111-038-9. S. 184-185.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Douris_(maliar)&oldid=7779240“