Duritka
Duritka je slangové označenie (najmä kuchynského) predmetu (napr. pohára, nádoby a podobne) vyrobeného zo špeciálneho skla.[1] V užšom zmysle sa takto označujú len poháre vyrobené zo spomínaného skla.
Duritky od roku 1914 do roku 1996 pod značkou Durit vyrábala skláreň Rudolfova huť v Dubí. Pod značkou Durit sa vyrábali poháre, šalátové misy, kávové hrnčeky s podšálkami, sklenené tácky a ďalšie výrobky zo skla. Boli aj rôzne farebné variácie výrobkov.
Sklo[upraviť | upraviť zdroj]
Spomínané sklo znáša vyššie teploty, takže sa môže použiť napríklad ako pohár na kávu. Okrem toho sa sklo vyznačuje vysokou pevnosťou, nie je však úplne nerozbitné - môže sa rozbiť pôsobením tlaku, nárazom na hornú hranu a pádom na kamennú podlahu. Jeho črepiny sa trieštia na tisíce kúskov a nebývajú ostrohranné.
Princíp výroby[upraviť | upraviť zdroj]
Bežné sklenené výrobky je nutné zľahka chladiť, aby nepopraskali. V 19. storočí však prišiel vynález kaleného skla. Prudké ochladenie rozžeravenej sklenenej hmoty dá sklu neobyčajnú pevnosť a to je princíp, na ktorom stojí výroba duritiek.
Spočiatku sklári chladili sklo vodou, neskôr vzduchom. V Tepliciach vymysleli svoj vlastný nápad, ako jediní na svete ochladzovali ešte rozžeravené výlisky v oleji.
Pôvod značky Durit[upraviť | upraviť zdroj]
Značku Durit si skláreň Rudolfova huť zaregistrovala v júli 1914. Obchodná známka vznikla pravdepodobne podľa hudobnej terminológie, ktorá označuje slovom „Dur“ tvrdú stupnicu.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ duritka. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 298.
- Duritky: nerozbitné, jen někdy explodují [online]. iDNES.cz, 2005-06-28, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.