Dve všetky
Dve všetky (čín. 两个凡是 – 两个凡是, tradičná čínština: 兩個凡是, pchin-jin: Liǎng gè fán shì) je ťažko preložiteľná politická ideológia, ktorá odkazuje na výrok: „Rozhodne podporíme všetky politické rozhodnutia, ktoré urobil predseda Mao, a neochvejne sa budeme riadiť pokynmi, ktoré dal predseda Mao.“ Je to slogan v histórii Čínskej ľudovej republiky počas vlády predsedu Chua Kuo-fenga. Bol obsiahnutý v editoriáli „Dobre študujte dokumenty a pochopte ich kľúčový odkaz“, ktorý bol napísaný na podnet Wang Tung-singa, vtedajšieho člena Stáleho výboru politbyra a podpredsedu Ústredného výboru KSČ, a bol schválený politbyrom Ústredného výboru KSČ na čele s Chua Kuo-fengom. Editoriál obsahoval výrok: „Keď predseda Mao žil, zjednotili sme sa a bojovali sme pod jeho veľkým práporom. Teraz, keď predseda Mao zomrel, musíme vzkriesiť a rozhodne obhajovať jeho veľký prápor…“, na ktorý následne nadväzoval slogan Dvoch všetkých.[1] Editoriál bol vydaný 7. februára 1977 v časopise People's Daily, žurnále Red Flag a PLA Daily.[2]
Smrť Mao Ce-tunga a boj o moc[upraviť | upraviť zdroj]
Po smrti predsedu Komunistickej strany Číny Mao Ce-tunga v roku 1976 vypukol medzi súperiacimi vodcami prudký boj o to, kto sa chopí vedenia a získa kontrolu nad KSČ a Čínou.[3]
Banda štyroch mala v Šang-chaji značnú mocenskú základňu, kam sa mohli dočasne stiahnuť. Namiesto toho predpokladali, že kombinácia ich vzťahu s Maom, členstvo vo výbore politbyra a kontrola nad médiami im zaistí prevzatie moci v hlavnom meste, a tak všetky svoje snahy zamerali na tento cieľ. Po Maovej smrti sa zdalo, že Ťiang Čching sa viac zaujímala o zabezpečenie okamžitého vyhostenia Teng Siao-pchinga z KSČ, ako o prípravu pohrebu. Od 12. septembra propagovala banda kampaň, ktorá mala prinútiť politbyro, aby ju vymenovali za predsedkyňu. Zverejnené obrázky mali priviesť verejnosť k myšlienke, že sa Ťiang Čching objaví ako Maov nástupca.[4]:308 Po provokatívnych prejavoch Ťiang Čching spustil ideologicky nekompromisný článok v Kuang-ming ž'-pao puč proti bande. Vyskytli sa znepokojujúce náznaky, že banda plánovala intervenciu. 5. októbra usporiadal Chua Kuo-feng konferenciu politbyra mimo Pekingu, na ktorú nebola banda štyroch pozvaná. Jednohlasne sa dohodlo, že musia zadržať jeho členov a nasledovateľov. Ťiang Čching bola zatknutá v jej rezidencii.[4]:310
Nástupca[upraviť | upraviť zdroj]
Bezprostredne po smrti Mao Ce-tunga a zbavení sa bandy štyroch sa národom niesla potreba pokoja a stability. Ľudia sa museli ubezpečiť, že obdobie otrasov pominulo a že krajina je pod pevným ale miernym vedením. Bolo treba odpovedať na otázku, ktorá visela vo vzduchu už od začiatku Kultúrnej revolúcie – „Kto po Maovi?“[4]:311
Chua Kuo-feng, ktorého vymenoval Mao za svojho nástupcu, sa snažil zabezpečiť si svoju legitimitu v KČS a odolať akémukoľvek odklonu od radikálnych maoistických politík tým, že presadzoval politický princíp Dvoch všetkých.[3]
Chua nemal silné väzby ani s maoistickými radikálmi, ani s Teng Siao-pchingom a ostatnými pragmatikmi v komunistickej strane. Jeho neočakávaný vzostup moci sa preto považoval za kompromis medzi kontrastnou bandou štyroch a Teng Siao-pchingom.[5]
Niet pochýb o tom, že Mao chcel zachovať ciele a zisky Kultúrnej revolúcie. Odmietnutie kultúrnej revolúcie by pre Chua Kuo-fenga znamenalo oslabenie postavenia človeka, ktorý ho vybral za svojho nástupcu, a odmietnutie celého obdobia, ktorého pád dovolil Chuovi vystúpiť z relatívnej temnoty k jeho súčasnej sláve. Chuovým jediným oprávnením pre legitimitu jeho postu bolo Maovo požehnanie.[4]:312 Nech už bola jeho zásluha akákoľvek, nosil Maovo žezlo a bol jeho voľbou. Keďže si taktiež udržal post predsedu ako nástupca Čou En-laja, jeho moc spočívala v dedičstve dvoch veľkých osobností.[4]:311 Nestrácal čas a rýchlo si zabezpečil, že iba on má Maovo následovníctvo pod kontrolou. Dňa 8. októbra bolo oznámené, že piaty zväzok Vybraných spisov bývalého predsedu bude uverejnený pod redakčnou kontrolou Chua Kuo-fenga. Súčasným rozhodnutím bolo postaviť mauzóleum pre Maa na námestí Nebeského pokoja, aj keď to bolo v rozpore s dovtedajšími ustanoveniami.[4]:312
Koniec politiky Dvoch všetkých a Chua Kuo-fenga[upraviť | upraviť zdroj]
Po oslavách zvrhnutia bandy štyroch sa pozornosť ľudí upriamila na budúcu orientáciu a smerovanie krajiny. Rozbitie bandy štyroch pre nich vyriešilo len organizačné a politické otázky, avšak, kam sa krajina uberá bolo stále nejasné. Odpoveď vo forme Chuových Dvoch všetkých pre ľudí nebol krok vpred ale obmedzovanie ich myšlienok na slepú poslušnosť, osobné povery, nevedomosť a zaostalosť. Ľavicoví vodcovia bránili návratu umiernenejších, najmä Teng Siao-pchinga. Ten, však, v roku 1977 namietal, že princíp Dvoch všetkých poškvrnil Maove myšlienky a že sám Mao by s touto ideou nikdy nesúhlasil. Navrhol, že strana sa má riadiť Maovými myšlienkami ako integrálnym celkom a podľa toho aj byť vedená. Táto formulácia umožňovala oveľa väčšiu flexibilitu pri tvorbe politiky a ideologickej kreativity.
S politickou porážkou Chu Kuo-fenga Teng Siao-pchingom v decembri 1978 na treťom plenárnom zasadnutí 11. Ústredného výboru zmizol z Čínskej politickej scény odkaz na Dve všetky, spolu s väčšinou radikálnych vodcov.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ 分析：“两个凡是”——毛思想的最后堡垒 [online]. bbc.com, 7.2.2015, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
- ↑ 华国锋承认“两个凡是”错误 邓小平终上台_中国网 [online]. china.com.cn, 03.09.2008, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c “TWO WHATEVERS” (“LIANGGE FANSHI”). In: SULLIVAN, Lawrence R. Historical Dictionary of the People's Republic of China. 2nd ed. Lanham, Md. : Scarecrow Press, 2007. 655 s. (Historical dictionaries of Asia, Oceania, and the Middle East; zv. 63.) ISBN 0-8108-5380-9. S. 526.
- ↑ a b c d e f The Politics of China : the Eras of Mao and Deng. Ed. Roderick MacFarquhar. 2. ed., repr. Cambridge, UK : Cambridge University Press, 1998. 608 s. ISBN 0-521-588634.
- ↑ Hua Guofeng [online]. Encyclopædia Britannica, rev. 2020-08-16, [cit. 2020-08-25]. Dostupné online.