Elektromagnetický impulz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Termín elektromagnetický impulz (EMP) má nasledujúce významy:

  • 1. Elektromagnetické žiarenie pochádzajúce z explózie (väčšinou jadrovej) alebo z elektromagnetickej bomby.
  • 2. Vysoko intenzívny, širokopásmový, veľmi krátku dobu trvajúci výron elektromagnetickej energie.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade jadrového výbuchu alebo asteroidu sa elektromagnetický pulz skladá zo spojitého frekvenčného spektra. Väčšina energie je vo forme nižších frekvencií medzi 3Hz a 30kHz.

Lúče gama jadrového výbuchu produkujú vysokoenergetické elektróny cez Comptonov rozptyl. Tieto elektróny sú zachytené v zemskom magnetickom poli, vo výškach medzi 20 - 40 km, kde rezonujú. Kmitavý elektrický prúd produkuje súdržný elektromagnetický pulz (EMP), ktorý trvá asi 1 milisekundu až 1 mikrosekundu. Vedľajšie efekty EMP môžu trvať viac než sekundu.

Ipmulz je veľmi silný a dlhé kovové predmety (trúbky, káble) sa chovajú ako antény, na ktorých sa indukuje vysoké napätie, pokiaľ impulz nedokážu nijako uzemniť. Toto napätie a s ním spojené vysoké prúdy sú schopné zničiť nechránenú elektroniku, napríklad elektrické spotrebiče, ktoré nie sú v kovovej, magneticky vodivej, uzemnenej krabičke, predovšetkým zničujúce je to pre polovodiče a absolútne najhoršie pre FET tranzistory. U EMP neboli zaznamenané žiadne účinky na biologické organizmy.