Eliášov oheň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eliášov oheň na lodi

Eliášov oheň alebo tiež Oheň svätého Eliáša je akustický a optický jav vyvolaný vybitím statickej elektriny pri silných búrkach (tzv. hrotový výboj). Dochádza k nemu na vyvýšených miestach, hrotoch, vrcholkov stromov a pod. Prejavuje sa modrým svetielkovaním objektov kde dochádza k vybitiu statickej elektriny.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je to prírodný úkaz, ktorý vzniká na mori a na vysokých horách. V dôsledku ionizácie ovzdušia sa napr. okolo hlavy človeka, stojaceho na vysokom vrchole vytvára svetielkovanie. Najčastejšie sa objavuje počas búrok, víchríc a fujavíc. Je znakom vysokej intenzity elektrického poľa pred búrkou a varovný signál vysokého nebezpečenstva úderu blesku, preto je nutné ihneď opustiť tieto miesta. Ľuďom sa ježia chlpy, vlasy alebo mravenčia prsty.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká vtedy keď búrkový mrak vysáva zo zeme elektricky nabité častice. tie potom často stúpajú nahor cez vysoké predmety, napríklad stromy alebo stožiare lodí. Ak sa tento elektricky tok stretne s časticami prúdiacimi dole z oblakov, do zeme okamžite udrie blesk.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Eliášov oheň je možné často pozorovať na voľnom mori, pretože plávajúca loď predstavuje na vodnej ploche vyvýšeninu. V minulosti námorníci verili, že je to dobré znamenie, ktoré ich ochraňuje.

V meteorológií je Eliášov oheň označovaný za elektrometeor.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]