Farma (gazdovstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Farma (niekedy nazývaná aj chov) je základnou jednotkou poľnohospodárstva, kde je lokalizovaný chov hospodárskych zvierat. Okolo ohraničeného objektu samotnej farmy sa rozprestierajú pozemky určené na pestovanie kultúrnych plodín rôzneho druhu.

V príslušnom zákone je chov definovaný ako "skupina hospodárskych zvierat alebo jednotlivé zvieratá chované v určitom zariadení a mieste u chovateľa, kde sa vykonávajú činnosti súvisiace s plemenitbou a šľachtením." [1]

Rastlinná výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinná výroba v niektorých prípadoch predstavuje hlavé zameranie poľnohospodárskeho subjektu, inokedy je len pomocným odvetvím živočíšnej výroby. Na obrábanie pôdy sa používajú poľnohospodárske stroje.

Živočíšna výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V poľnohospodárskych podnikoch (družstvách) so zameraním na živočíšnu produkciu sa chovajú zvieratá jedného druhu (najčastejšie aj toho istého plemena. Ak sa v rámci jedného podniku chová viac druhov zvierat, tak obyčajne na viacerých farmách. Výnimkou sú školské poľnohospodárske podniky a vzorkovnice.

Na mechanizáciu živočíšnej výroby sa využívajú dopravníky, dojárne a kŕmne vozy.

Podľa úrovne vykonávanej šľachtiteľskej práce je možné chovy rozdeliť na:

  • úžitkové - Ich primárnou funkciou je produkcia mlieka, mäsa alebo vajec.
  • šľachtiteľské - Predstavujú základné jednotky zlepšovanie genofondu populácie plemena. Podľa zákona sú určené "na produkciu čistokrvných plemenných zvierat, predovšetkým plemenníkov na účely zlepšovania genofondu príslušného plemena." [1] Podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru národnej rady SR by sa definícia šľachtiteľského chovu mala zmeniť na "chov určený na produkciu čistokrvných plemenníkov, alebo hybridných plemenných kancov, alebo čistokrvných plemenníc na účely zlepšovania genofondu príslušného plemena." [2]
  • chránené - Ich hlavnou úlohou je okrem zošľachťovania plemena "chov určitého, spravidla zánikom ohrozeného plemena hospodárskych zvierat, ktorého účelom je zachovanie jeho genofondu a historickej hodnoty." [1]

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

V bioštatisike je chov jedným z najdôležitejších zdrojov premenlivosti. Každý chov je charakteristický rozdielnou "politikou", podmienky prostredia sú na každe farme rozdielne. Pri tvorbe matematických modelov slúžiacich na modelovanie samotného zvieraťa sa to zvyjadruje efektom chovu, t. j. manažment stáda.

Často sa modeluje aj ako spojený efekt (interakcia) rok*stádo alebo rok*stádo*obdobie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Zákon 194/1998 o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
  2. Príloha k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR č. 115 zo 14. marca 2007

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]