Filémón a Baukis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Filémón a Baukis pozri Filémón a Baukis (rozlišovacia stránka).
Bohov Dia a Herma hostia Filémón a Baukis, autor:Peter Paul Rubens (1577 – 1640)

Filémón (alebo Filemon alebo Filemón) a Baukis (alebo Baukida alebo Baucis) (starogr. Φιλήμων – Filémón, Βαυκίς – Baukis, latinsky Philemon et Baucis) je v gréckej mytológii starý manželský pár z Frýgie, ktorý aj napriek svojej chudobe pohostil bohov a bohovia sa im za to odmenili.

Je z mýtického obdobia, kedy olympskí bohovia občas putovali po krajine, aby zistili, ako žijú a ako sa správajú smrteľní ľudia.

Raz sa stalo, že sa na takú prechádzku v ľudskej podobe vydal najvyšší boh Zeus a sprevádzal ho posol bohov Hermes. Bol už podvečer, keď sa zastavili v dedine kdesi vo Frýgii. Pútnici hľadali nocľah a nejaké občerstvenie, aby nabrali nové sily. Márne však chodili od domu k domu, obyvatelia výstavných veľkých domov im ani neotvorili dvere a boli hluchí k ich prosbám. Až došli k malému domčeku, kde našli otvorené dvere i srdce.

V tom domčeku bývali starí manželia, ktorí neznámych prichádzajúcich srdečne privítali a ponúkli im zo svojich skromných zásob čo mohli, pripravili im skromné lôžka, naliali aj pohár vína. Starčekovia Filémón a jeho žena Baukis sa divili, keď spozorovali, že vína zo džbánku neubúda, že sa stále samo dopĺňa. Až potom pochopili, akú vzácnu návštevu majú pod svojou strechou. Baukis vybehla na dvor, aby im zabila a upiekla ich jedinú hus, ktorá strážila ich dom. To ale Zeus nedopustil, za všetku láskavú pohostinnosť im poďakoval a vyzval ich, aby sa rýchlo pripravili na cestu a išli s nimi na neďaleký vysoký kopec. Keď dorazili k jeho vrcholu, obzreli sa a videli, že pyšná dedina zmizla pod prívalom vody. Jedine ich chalúpka ostala nepoškodená na úbočí. A ako sa na chalúpku pozerali, tá sa im pred očami zmenila na nádherný chrám so zlatou strechou.

Zeus starčekov pochválil za ich dobrotu a láskavosť a ponúkol im splnenie akéhokoľvek priania. Filémón a Baukis sa chvíľu radili, potom pokľakli a požiadali, aby mohli byť strážcami a sluhami nového chrámu. A poprosili ich tiež o to, že keď nadíde ich čas, aby im bolo dovolené odísť spoločne z tohto sveta, aby nemuseli jeden druhého oplakávať. Bohovia im to sľúbili.

Starčekovia žili ešte šťastne dlhé roky a keď prišiel ten čas, spomínali na dlhý spoločný život a tu spozorovali, že obrastajú lístím a o chvíľu sa premenili na stromy. Starček Filémón sa premenil na dub a jeho žena Baukis na broskyňu. Pri sebe stáli potom ešte dlhé roky a keď zavial vánok, nežne sa dotýkali halúzkami.

Ich príbeh spracoval v ôsmej knihe Publius Ovidius Naso vo svojich Premenách. V rímskych bájach sa rozpráva o Jupiterovi a Merkúrovi, rímskej obdobe mien gréckych bohov.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Na Diom zničenú dedinu sa pozerajú Filémón a Baukis , autor: Rubens

Okrem Ovidia tento príbeh spracovali aj ďalší umelci, napríklad:

  • Peter Paul Rubens na obraze Krajina s Diom, Merkúrom, Filóménom a Baukidou (je z roku 1618, je ho možné vidieť vo Viedni v umeleckohistorickom múzeu)
  • Obraz neznámeho flámskeho majstra zo 17. storočia Jupiter a Merkúr na návšteve u Filémóna a Baukidy

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]