Fimóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Fimóza je stav, spočívajúci v neschopnosti pretiahnuť predkožku cez žaluď penisu.

Fimózu môžeme rozdeliť podľa stupňa a aj podľa príčin vzniku.

Podľa príčin vzniku sa rozlišuje fyziologická fimóza a sekundárna (získaná, pravá) fimóza. Podľa stupňa závažnosti môže byť fimóza absolútna, kedy sa predkožka nedá pretiahnuť za žaluď ani v stave bez erekcie, alebo fimóza relatívna, kedy sa predkožka nedá pretiahnuť cez žaluď iba v stave erekcie, ale v pokojnom stave nebráni hygiene.

Fyziologická fimóza[upraviť | upraviť zdroj]

Pozoruje sa u novorodencov a malých detí, často ide len o konglutináciu (prilepenie) vnútorného listu predkožky o povrch žaluďa. Súčasťou vývoja predkožky ešte v maternici je štádium, kedy je prirodzene prilepená k žaluďu a odlepuje sa počas ďalšieho vývoja dieťaťa. Tento vývoj je vysoko individuálny a zatiaľ čo u 80% chlapcov sa odlepí do 3 rokov, v niektorých extrémnych prípadoch sa odlepuje až v dospelosti (cca 18 – 20 rokov). U väčšiny sa však odlepí do obdobia puberty. Predpokladá sa, že odlepovaniu napomáhajú pohlavné hormóny uvoľňované počas dospievania.[1]

Ešte donedávna bola fixovaná predkožka u trojročných chlapcov považovaná za chorobu a riešila sa násilným sťahovaním, strhávaním, resp. dekonglutináciou urológom, prípadne traumatizujúcim chirurgickým zákrokom. Dnes je však vedecky dokázané, že nepohyblivá predkožka je u malých detí normálny stav a nevyžaduje žiaden zásah. Pokiaľ nemá dieťa žiadne problémy napr. s močením a pod., netreba tento stav nijak riešiť a časom sa vo veľkej väčšine upraví sám. Prilepená predkožka nepredstavuje riziko vzniku zápalu, pretože sa pod ňu nedostanú baktérie a tvorí tak prirodzenú ochranu. Naopak pri násilnom strhávaní vzniká veľké riziko vzniku trhliniek a následného zápalu, čo často vedie ku vzniku sekundárnej (získanej, pravej) fimózy. Okrem toho nevyvinutá a predčasne odlepená predkožka sa zvykne opäť prilepiť.[2]

Fyziologická fimóza môže byť sprevádzaná dočasným vrodeným tubulárnym zúžením predkožky, čo sa však zvykne rovnako časom spontánne upraviť.

Sekundárna (získaná, pravá) fimóza[upraviť | upraviť zdroj]

Relatívna fimóza

V tomto prípade je predkožka úplne odlepená, ale stiahnutiu bráni pás úzkeho nepružného tkaniva (fimotický kruh), prípadne zjazvené tkanivo. Toto úzke miesto býva zvyčajne lokalizované na rozhraní vnútornej a vonkajšej strany predkožky, prípadne na vnútornej strane predkožky. Vzniká ako následok zápalov (zlá hygiena) a fibrózneho hojenia, prípadne jazvovitým zhojením drobných trhliniek. Fimózu môže spôsobiť aj cukrovka.

Donedávna jedinou liečbou boli buď rôzne strečing techniky, ktorých podstatou je mechanické namáhanie úzkeho miesta napr. v čistej teplej vode. Ak to nepomáhalo, spravidla lekár vykonal čiastočnú alebo úplnú obriezku, kedy bola amputovaná celá predkožka alebo v prípade čiastočnej obriezky iba zúžené miesto.

V súčasnosti (od polovice 90. rokov) sa vo svete do popredia dostáva použitie kortikosteroidových mastí, ktoré vykazujú enormnú úspešnosť liečby. Niektorí autori uvádzajú až 94,5% úspešnosť. Pri liečbe sa používa masť obsahujúca malé množstvo vysoko účinných kortikosteroidov, zväčša clobetasol propionát, alebo účinnejšie sú deriváty betamethasonu (valerát, dipropionát). Koncentrácia je 0,05 – 0,1 hmot.%. Liečba je úplne bezbolestná a často sa kombinuje so strečing technikami, ktoré významne skracujú dĺžku liečby. Účinná látka pôsobí aj protizápalovo. Liečba je bezpečná, neboli pozorované vedľajšie účinky, nakoľko sa používa len malé množstvo aplikované na malú plochu. Môže sa použiť u detí od 3 rokov, liečba je úspešná aj u dospelých, i keď s vekom pacienta mierne klesá.

Testujú sa aj alternatívy kortikosteroidov, ktoré sa aplikujú tiež v podobe masti. V prípade ich neúčinnosti je tu nová alternatíva obriezky – tzv. Z-plastika, kedy sa predkožka iba nareže na úzkom mieste vo vhodnom tvare, čo má za následok zväčšenie jej priemeru. Je to vhodné pre ľahšie prípady. Predkožka pritom ostáva zachovaná vo svojich pôvodných rozmeroch.

Radikálna obriezka - odstraňujú čo najväčšiu časť voľnej kože penisu.

Vysoko citovaní autori sa zhodujú na tom, že pri diagnostikovaní fimózy by v prvom rade mala byť ordinovaná liečba kortikosteroidmi prípadne kombinovanej so strečing technikami, a až po jej prípadnom zlyhaní pristúpiť k radikálnejším metódam.

Parafimóza[upraviť | upraviť zdroj]

Parafimóza je akútny stav, kedy sa podarí pretiahnuť predkožku cez žaluď, ale predkožka už nejde späť. Často zaškrtí odtok krvi, čo spôsobí opuch žaluďa a to ešte skomplikuje pretiahnutie naspäť. Vyžaduje okamžitý zásah, buď rukami stlačiť žaluď a snažiť sa predkožku prevliecť naspäť, pri neúspechu sa podávajú špeciálne injekcie na zmiernenie opuchu priamo do žaluďa (bolestivé), prípadne radikálna obriezka.

Krátka uzdička[upraviť | upraviť zdroj]

Častou komplikáciou fimózy býva krátka uzdička. Riešením je buď aplikácia topických kortikosteroidov na uzdičku v podobe mastí spojená s naťahovaním, alebo rýchlejšia je jednoduchá operácia – frenuloplastika spočívajúca v odstránení uzdičky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]