Frízsky kôň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Frízský kôň

Frízsky kôň patrí medzi najstaršie európske plemená koňa. Jeho vek sa odhaduje na 3000 rokov. Patrí k pôvodným stredoeurópskym plemenám. Oceňovali ho pre jeho výkonnosť už starí Rimania.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Frízske plemeno vďačí za mnohé svoje črty andalúzskemu koňovi zo Španielska. Je to chladnokrvný, ťažší kôň pochádzajúci z primitívneho lesného koňa. Rimania ho oceňovali ako vynikajúceho pracovného koňa. Plemeno dostalo meno podľa Frízska: oblasti v Holandsku a Nemecku. Predpokladá sa, že pochádza z obdobia tisíc rokov pred Kr. V priebehu rokov sa plemeno skvalitňovalo a zároveň sa zlepšoval jeho osud. Bol územčistý, húževnatý a otužilý s poslušnou povahou a bol z neho vynikajúci záprahový kôň. Bol vysoko cenený aj ako kráľovský vojnový kôň. Hoci nebýva veľký (aj keď dnešný trend uprednostňuje vysoké kone; niektoré majú už bežne výšku nad 168 cm), má neobyčajne vznešené správanie a pôsobivú akciu s vysokým krokom. Vplyv španielskych koní počas španielskej nadvlády v Nizozemsku (v rokoch 1568 – 1648) dodal plemenu viac ušľachtilosti.

Napriek svojej výnimočnosti, na začiatku 20. storočia frízsky kôň takmer vyhynul. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými toto plemeno vynikalo, viedla ku kríženiu s cieľom zvýšiť rýchlosť na úkor pôvodného typu. V roku 1913 zostali vo Frízsku len tri žrebce. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom. Druhú vážnu krízu prekonával chov frízkych koní v 60. rokoch, keď sa chovná báza znovu kriticky znížila. Aj táto však bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Zväz chovateľov frízskych koní získal v roku 1954 titul "kráľovský".

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešný frízsky kôň má kompaktnú telesnú stavbu s honosnými chodmi a a pokojným temperamentom. Má výšku od 150 – 170 cm, krátke silné nohy (u ľahších typov dlhšie a menej silné) s tvrdými kopytami a dobre osvaleným telom, a dlhú elegantnú hlavu. Krk má výrazne klenutý (labutí) a vznosný. Jeho vlnitá hriva a chvost pripomínajú hrivu a chvost andalúzskeho a luditánskeho koňa. Sú to výlučne vraníky bez bielych znakov. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie; preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci aby nevybledli. Pre svoju čiernu farbu, elegantné chody i povahu je frízsky kôň obľúbený ako kočiarový, pohrebný aj cirkusový. Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a v Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Stále je po nich dopyt ako po kočiarových koňoch – či už v súťažiach alebo pre parádu – pretože ich jednoliata čierna farba sa dobre ukáže takmer v akejkoľvek skupine.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Frízske kone sú absolútne bezproblémové, pokojné a ľahko ovládateľné. Nie sú ľakavé a dobre znášajú i ostatné zvieratá. V súčasnej dobe sú veľmi populárne a obľúbené.