François-René de Chateaubriand

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
François-René de Chateaubriand
François-René de Chateaubriand.jpg
François-René de Chateaubriand-básnik a politik
Narodenie 4. september 1768
Saint-Malo, Francúzsko
Úmrtie 4. júl 1848 (79 rokov)
Paríž
Zamestnanie spisovateľ, politik
Národnosť francúzska
Obdobie písania preromantizmus, romantizmus
Žánre poézia, román, novela, esej
Manželka Céleste Buisson de la Vigne
Deti bez potomkov
Ovplyvnil
Významné ocenenia člen Francúzskej akadémie od 1811

François-René de Chateaubriand inak aj François-René, vikomt de Chateaubriand, (* 4. september 1768, Saint-Malo, Francúzsko – † 4. júl 1848, Paríž) bol francúzsky spisovateľ romantizmu, diplomat a politik. Je všeobecne považovaný za jednu z ústredných osobností francúzskeho romantizmu a literatúry. Niektoré zdroje ho radia do obdobia preromantizmu, čo je prechod medzi klasicizmom a osvietenstvom ku romantizmu. Podobne je zaraďovaná i Madame de Staël. Preromantizmus bol však definovaný až v prvej polovici 20. storočia a v mnohých francúzskych zdrojoch sa nevyskytuje.

Politická rola Chateaubriandova bola počas rojalistického hnutia v období Prvého cisárstva a Reštaurácie menej významná. V literatúre to však bolo presne naopak, jeho postavenie bolo dôležité. Jeho opisy prírody a citová analýza „ja“ sa stali modelom pre generáciu romantických spisovateľov vo Francúzsku („Chcem byť ako Chateaubriand alebo nič“, vyhlásil mladý Victor Hugo).

Bol tiež prvým, ktorý vo svojich dielach „René“ a „Les Effects de passions“(1802) formuloval „hmlu vášní“, ktorá sa stala spoločným bodom romantizmu a urobila z Reného emblematickú osobnosť tejto novej citovosti, vytvorenej vo voľnej próze aj rýmovanej, ktorú jeho ohovárači kvalifikovali ako pliagu.

Zdieľal náklonnosť pre exotizmus módny v tej dobe. Do jeho diela sa tak dostalo prostredie severnej Ameriky, napr. „Atala ou Les natches“(1826). Ďalšou témou bolo cestovanie po Stredozemnom mori, napr. „Itinéraire de Paris à Jerusalem“ (1811).

Dielo „Mémoires d'outre-tombe“ sa stalo Chateaubriandovým pamätníkom, ktorého prvé knihy rekonštruovali jeho detstvo a vzdelanie v prostredí nižšej šľachty v Saint-Malo a v Cobourgu. Ďalšie diely odrážajú historické deje, ktorých bol svedkom v rokoch 1789 – 1841. To, čo robí tento text majstrovským dielom romantickej autobiografie, je množstvo informácií pre historikov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1797 – Essai historique, politique et moral sur les révolutions anciennes et modernes, considérées dans leurs rapports avec la Révolution française, J. Deboffe (Londres), 1797, essai Publié à Hambourg chez J. F. Fauche et à Paris chez Le Mière
  • 1802Le Génie du Christianisme, 1802
  • 1809Les Martyrs, ou le Triomphe de la foi chrétienne, Le Normant (Paris), 1809, œuvre apologétique
  • 1814Essai historique, politique et moral sur les révolutions anciennes et modernes considérées dans leurs rapports avec la Révolution Française..., H. Colburn (Londres), 1814, essai
  • 1814Réflexions politiques sur quelques écrits du jour et sur les intérêts de tous les Français, Le Normant, 1814, essai politique
  • 1816De la Monarchie selon la charte, Impr. des amis du roi (Paris), 1816
  • 1814De Buonaparte, des Bourbons, et de la nécessité de se rallier à nos princes légitimes pour le bonheur de la France et celui de l'Europe, Mame frères (Paris), 1814, libelle
  • 1814Essai historique, politique et moral sur les révolutions anciennes et modernes considérées dans leurs rapports avec la Révolution Française..., H. Colburn (Londres), 1814, essai
  • 1814Réflexions politiques sur quelques écrits du jour et sur les intérêts de tous les Français, Le Normant, 1814, essai politique
  • 1816De la Monarchie selon la charte, Impr. des amis du roi (Paris), 1816
  • 1836 – Essai sur la littérature anglaise et considérations sur le génie des hommes, des temps et des révolutions, C. Gosselin et Furne (Paris), 1836, essai
  • 1831Études ou discours historiques sur la chute de l'Empire romain, la naissance et les progrès du christianisme et l'invasion des barbares, Lefèvre (Paris), 1831, essai

Novely[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1826 – Aventures du dernier Abencerage, Treuttel et Würtz (Londres), 1826, nouvelle L'édition originale de ce texte fut publiée la même année dans le tome XVI des Œuvres complètes chez Ladvocat (Paris)

Román[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1802 – René, ou les Effets des passions, Migneret, 1802, roman
  • 1801Atala, ou les Amours de deux sauvages dans le désert, Migneret, 1801, essai apologétique

Cestopisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1801 – Itinéraire de Paris à Jérusalem et de Jérusalem à Paris, en allant par la Grèce et revenant par l’Égypte, la Barbarie et l'Espagne, Le Normant, 1811, récit de voyage
  • 1827Voyages en Amérique et en Italie, Ladvocat, 1827, récit de

Biografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1844Vie de Rancé, H.-L. Delloye (Paris), 1844 - hagiografické dielo

Memoáre a korešpondencia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1820 – Mémoires, lettres et pièces authentiques touchant la vie et la mort de S. A. R. monseigneur Charles-Ferdinand d'Artois duc de Berry, Le Normant, 1820
  • 1827 – Les Natchez, A. Weissenbruch (Bruxelles), 1827, prvotiny
  • Œuvre de jeunesse, publiée pour la première fois dans les tome XIX et XX des Œuvres complètes chez Ladvocat
  • 1848Mémoires d'outre-tombe, E. et V. Penaud frères (Paris), 1848, autobiographie Publiés d'abord dans le feuilleton de la Presse, ont été édités en 12 vol. in-8 de 1849 à 1850.
  • 1838 – Congrès de Vérone, Delloye (Paris) et Brockhaus et Avenarius (Leipzig), 1838

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodca
Marie-Joseph Chénier
Kreslo 19
Francúzska akadémia

18111848
Nástupca
Paul de Noailles