František Borgia
| Svätý František Borgia | |
|---|---|
| španielsky jezuitský duchovný | |
|
|
|
| Narodenie | 28. október 1510 Gandia |
| Úmrtie | 30. september 1572 (61 rokov) Rím |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Svätý František Borgia, vl. menom Francisco de Borja y Aragon, (* 28. október 1510, Gandia, † 30. september 1572, Rím) bol španielsky jezuitský duchovný, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov tohto rádu.
Pochádzal z rodiny miestneho vojvodu. Vysoké spoločenské postavenie mu okrem toho zaisťoval i fakt, že bol pravnukom pápeža Alexandra VI. a aragónskeho kráľa Ferdinanda V. Príslušnosť k rodu Borgia, ktorý hoci neoplýval veľmi dobrou povesťou, mu zaistila dobré spoločenské postavenie a vzťahy. Vďaka nim, po skončení štúdií, bol ako osemnásťročný prijatý na cisárskom dvore Karola V., ktorý ho menoval katalánskym vicekráľom. Františkovu sľubnú kariéru prerušila otcova smrť. Ujal sa otcových pozícií - v roku 1543 sa stal vojvodom z Gandie. O tri roky ho postihla i osobná tragédia; v roku 1546 mu zomrela manželka Eleonora de Castro, ktorá mu zanechala osem detí.
Táto životná rana ho primäla k zmene životnej orientácie. Vzdal sa majetkov i vojvodského titulu v prospech najstaršieho syna (súčasne materiálne zabezpečil i ostatné deti) a vstúpil do jezuitského rádu. V roku 1551 bol vysvätený za kňaza a stal sa zástupcom rádu pre Španielsko a Portugalsko. V tejto funkcii sa podieľal na zakladaní rádových kolégií a kláštorov. V roku 1561 ho povolali do Ríma a o štyri roky neskôr bol menovaný v poradí tretím generálom jezuitského rádu. Tu sa naplno prejavila jeho zanietenosť pre duchovné veci. V Ríme pomáhal založiť a riadiť Rímske kolégium, zriadil novú cirkevnú provinciu v Poľsku, nové kolégiá vo Francúzsku, pomáhal organizovať misijné cesty na novoobjavené územia Južnej a Severnej Ameriky. V čase morových epidémií pomáhal chudobným (duchovne i finančne).
Ocenením jeho pastoračnej činnosti bola účasť na pastierskej ceste pápeža Pia V. v roku 1571 po viacerých európskych krajinách. Krátko po návrate z cesty však na následky vyčerpania zomrel.
Pápež Urban VIII. ho 23.11.1624 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Klement X. 20.6.1671 za svätého. Jeho telesné pozostatky boli uložené v kostole jezuitského profesného domu v Madride, kde ich však v roku 1931 revolucionári spálili spolu s kostolom.
Zdroj [upraviť]
- Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Borgia
