Fričkovský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fričkovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Obec Fričkovce, Osikov, Vaniškovce
Prameň Čergov
 - poloha Čierne blato
 - výška 891 m
 - súradnice 49°10′49″S 21°11′02″V / 49,1803°S 21,1838°V / 49.1803; 21.1838
Ústie Sekčov
 - poloha Vaniškovce
 - výška 326 m
 - súradnice 49°10′25″S 21°17′20″V / 49,1735°S 21,2889°V / 49.1735; 21.2889
Dĺžka 7,5 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-32-04-403
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Fričkovský potok[1] je potok na pomedzí geomorfologického celku Čergov pramennou časťou svojho toku a geomorfologického celku Ondavská vrchovina dolnou časťou svojho toku[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Bardejov. Je pravostranným prítokom vodného toku Sekčov. Má dĺžku 7,5 km.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v 891 m n. m. v západnom okraji územia obce Fričkovce v lesnom extraviláne juhovýchodne od vrchu Čergov na južnom úpätí lesa Čierne blato v okrese Bardejov v Prešovskom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie východným smerom cez lesný extravilán neskôr zmiešaný s poľnohospodárskym extravilánom, ľavým brehom obmýva les Čierne blato, pravým brehom obmýva úpätie lesa Pod dierami, v 751 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok v suchšom období bez vody. Ľavým brehom obmýva úpätie lesa Javorina, v 624 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva les Zápač, ľavým brehom les Sluň, ľavým brehom les aj pole Mlynská hora, pravým brehom pasienok Vlčí dol. V 479 m n. m. vteká do intravilánu Fričkoviec, preteká cez intravilán na dolnom konci ktorého vteká na územie obce Osikov, tečie v pôvodnom smere na východ cez poľnohospodársky extravilán, v 357 m n. m. podteká cestu z Osikova do obce Bartošovce. Ľavým brehom obmýva pole Pod rúbaňou, v 330 m n. m. priberá pravostranný prítok Osikovský potok, v 329 m n. m. vteká na územie obce Vaniškovce, v 326 m n. m. podteká železničnú trať Prešov – Bardejov a ústi do Sekčova ako jeho pravostranný prítok. Sekčov ďalej ústi do Torysy.[4] Pramení a preteká na území obce Fričkovce, pokračuje cez územie obce Osikov a ústi na území obce Vaniškovce v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Má jeden dôležitejší prítok: Osikovský potok.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Fričkovce, na území ktorej potok pramení a preteká. Osadný názov Fričkovce má pôvod v osobnom mene Frič/Fritsch ako obec vybudovaná usadlíkmi so šoltýsom Fričom podľa zákupného práva.[6] Z toponyma Fričkovce rozšírením o formant prídavného mena a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Fričkovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Hydronymum Fričkovský potok bolo štandardizované v roku 1975.[8] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Fričkovský potok je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 13, 117, 118, 128-133. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Priebeh vodného toku Fričkovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-06].
  5. Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. Bratislava 1992. 89 s. S. 21, 49, 50, 60. ISBN 80-900509-5-6.
  6. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 134, 135. .
  7. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  8. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 31. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).