Baracký potok
| Baracký potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obec | Ruská Nová Ves, Teriakovce, Prešov |
| Prameň | Toryská pahorkatina |
| - poloha | Ruská Nová Ves |
| - výška | 489 m |
| - súradnice | 48°59′16″S 21°20′18″V / 48,9878°S 21,3384°V |
| Ústie | Soľný potok |
| - poloha | Prešov, Solivar |
| - výška | 264 m |
| - súradnice | 48°58′54″S 21°16′51″V / 48,9818°S 21,2808°V |
| Dĺžka | 5,7 km |
| Rád toku | VIII. |
| Hydrologický identifikátor | 4-32-04-432 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Baracký potok[1] je potok v regióne Šariš, v severnej časti územia obcí Ruská Nová Ves a Teriakovce a vo východnej časti územia mesta Prešov v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom Soľného potoka v povodí Torysy; má dĺžku 5,7 km. Je vodným tokom VIII. rádu. Hydrologický identifikátor: 4-32-04-432. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Toryská pahorkatina[2][3].
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 489 m n. m. v severnej časti extravilánu obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov, v geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie v dĺžke 300 m juhozápadným smerom poľnohospodárskym extravilánom obce Ruská Nová Ves, v nadmorskej výške 457 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Ruskou Novou Vsou a Teriakovcami, ktorú sleduje až po trojchotárnik, ľavým brehom obmýva pasienok v Ruskej Novej Vsi Kalendáre, pokračuje lemovaný úzkym pásom príbrežnej vegetácie v smere juhozápadozápad, pravým brehom obmýva pole v Teriakovciach Bodolazy, v nadmorskej výške 392 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v nadmorskej výške 374 m n. m. priberá ľavostranný prítok Činalovský potok, priteká na južný okraj intravilánu Teriakoviec a tu v nadmorskej výške 345 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok a v krátkej vzdialenosti v nadmorskej výške 338 m n. m. i druhý bezmenný pravostranný prítok z poľa Pod Sekom v Teriakovciach, v nadmorskej výške 324 m n. m. podteká cestu zo Solivaru do Teriakoviec a zároveň priteká na trojchotárnik, pokračuje po obecnej hranici medzi obcou Teriakovce a mestom Prešov, v nadmorskej výške 303 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie mesta Prešov, pravým brehom obmýva pole Šalgovícke jarky v Prešove v mestskej časti Solivar, stáča sa na juhozápad, meandruje, v nadmorskej výške 264 m n. m. ústi do Soľného potoka ako jeho pravostranný prítok. Soľný potok ďalej ústi do Torysy. Baracký potok má štyri prítoky.[4][5]
Baracký potok pramení v severnej časti extravilánu obce Ruská Nová Ves, sleduje obecnú hranicu medzi obcou Ruská Nová Ves a obcou Teriakovce, neskôr medzi Teriakovcami a mestom Prešov, kde v mestskej časti Solivar ústi do Soľného potoka v okrese Prešov v Prešovskom kraji, v geomorfologickom celku Košická kotlina, v geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina[6].
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku Baracký potok má pôvod vo vlastníctve potoka rehoľníkmi, mníchmi, bratmi, prípadne s ináč spájanými hospodármi s týmto geografickým objektom. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe *Bratský potok; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol slovenský názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovaný do podoby → Baracký . . ., keďže aj slovenské označenie mních, rehoľník, brat bolo pri prevzatí do maďarčiny modifikované do podoby barát; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Baracký potok s ponechaním prídavného mena modifikovaného maďarčinou. Z apelatíva brat/ barát rozšírením o formant -ský/ -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Bratský potok/ Baracký potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7]. Vodný tok Baracký potok je vzdialený od poľa Baracky v Žehni a od lesa v Mirkovciach 10 km. Obec Mirkovce a obec Žehňa vzájomne susedia; les a lúka s názvom Baracky v obci Mirkovce sú pokračovaním poľa v Žehni s tým istým názvom. Polovica dnes zaniknutej obce Nižné Mirkovce v stredoveku patrila myšlianskemu prepoštstvu. Prepoštstvo pôvodom z apelatíva prepošt vo význame prvý kanonik kapituly z latinčiny praepositus[8]. Etymológia pôvodu názvu potoka Baracký potok z ovocnej dreviny marhuľa, nárečovo baracka, je málo pravdepodobná; je to iba náhodná zvuková zhoda; výskum ešte pokračuje.
Podobnú motiváciu pomenovania i analogický kontinuálny historický vývoj názvu vodného toku má i potok Baracký jarok s variantným názvom Mníšsky jarok tečúci cez pole Fráterka na území mesta Skalica. Maďarskú adaptáciu pôvodného slovenského názvu Bratský → Baracký, ktorá bola späť prevzatá do slovenčiny s tým, že názov v slovenčine už nezískal svoju pôvodnú podobu, si niekedy zachovávajú v sebe i štandardizované slovenské geografické názvy. Podľa Andreja Závodného motiváciou pomenovania Barackého jarka je vlastníctvo, príslušnosť územia k istej mníšskej reholi[9]. Potvrdzuje to aj existencia variantného názvu k názvu Baracký jarok a to Mníšsky jarok. Na území mesta Skalica pôsobilo niekoľko cirkevných rádov; od 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Preto je vieryhodnejšie spájať pôvod názvu s užívacím vzťahom mníchov, rehoľníkov, bratov k pozemkom pri vodnom toku než s výskytom marhúľ, nárečovo baraciek.
Hydronymum Baracký potok bolo štandardizované v roku 1975[10]. V čase štandardizačného procesu hydronymum Baracký potok bolo jedinečným hydronymom na Slovensku. Dvojslovné hydronymum Baracký potok v tvare zhodného prívlastku patrí do kategórie frekventovaných názvov potokov v množine slovenských štandardizovaných názvov vodných tokov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2022-01-25.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-21]
- ↑ Andrea Goótšová; Aexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 65, 66.
- ↑ Priebeh vodného toku Baracký potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-26].
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 12, 13, 14, 17, 57, 58, 65, 77, 82, 91, 113. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10,11,95. 079-902-87
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
- ↑ prepošt. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 469.
- ↑ Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. ISBN 978-80-8082-561-4. S. 64.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 8. Bratislava 1976. 79-002-76.