Giovanni Falcone

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Giovanni Falcone
Giovanni Falcone
taliansky prokurátor a bojovník proti mafii

Narodenie 18. máj 1939
Palermo, Taliansko
Úmrtie 23. máj 1992 (53 rokov)
Capaci, Taliansko

Giovanni Falcone (* 18. máj 1939, Palermo, Taliansko - † 23. máj 1992, Capaci) bol taliansky prokurátor, ktorý sa špecializoval na vyšetrovanie a odhaľovanie zločinov talianskej Cosa Nostry. Bol jednou z vedúcich postáv boja proti organizovanému zločinu v Taliansku. Zomrel vo veku 53 rokov potom, ako bol na neho spáchaný atentát.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Palerme krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Jeho matka sa volala Luisa Bentivegna, otec bol Arturo Falcone (riaditeľ chemického laboratória).

Aj keď krátko navštevoval námornú akadémiu, zaujímalo ho hlavne právo, ktoré začal v rovnakom čase študovať. V súdnictve pracovala aj Falconeho budúca žena Francesca Morvillo.

Ako vyšší súdny úradník sa čoskoro zameral na odhaľovanie a usvedčovanie páchateľov organizovaného zločinu, konkrétne členov talianskej Cosa Nostry. Spolu s kolegom Paolom Borsellinom sa stali symbolmi boja proti mafii. V priebehu rozsiahlych súdnych procesov usvedčili desiatky mafiánov.[1]

Na prelome 70. a 80. rokov mala mafia na svedomí zabitie popredných predstaviteľov štátu z radov politikov, policajtov či sudcov.

10. februára 1986 začal veľký súdny proces s členmi Cosa Nostry, ktorý trval až do 16. decembra 1987. Celkovo v ňom bolo obvinených 475 mafiánov a odsúdených viac než 300 osôb. Kľúčovým svedkom sa stal mafián Tommaso Buscetta.[2]

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

Falcone často cestoval, najmä medzi Rímom a Palermom. Pretože sa obával o svoj život, dbal dôsledne na bezpečnostné opatrenia, ktoré mu pomáhali udržovať jeho pobyt a cesty v tajnosti. Nikto z jeho okolia nemal dopredu vedieť, aké sú jeho najbližšie plány, menil ich na poslednú chvíľu. Ak niekam letel lietadlom, vždy to bolo lietadlo tajných služieb. O jeho cestovnom programe vedel dopredu len úzky počet ľudí z Ministerstva spravodlivosti.

V sobotu 23. mája 1992 o 17:48 pristalo na palermskom letisku (Punta Raisi) lietadlo tajných služieb, letiace z Ríma (Ciampino). Na jeho palube bol prokurátor Falcone, jeho žena a ozbrojená služba, ktorá ich mala chrániť. Na mieste už boli pripravené tri obrnené vozy. Šéfom eskorty bol policajt Arnaldo La Barbera.

Prvý automobil, Fiat Croma hnedej farby, šoféroval policajt Vito Schifani, vedľa neho sedel Antonio Montinaro a za nimi Rocco De Cillo. Druhý automobil, Fiat Croma bielej farby, šoféroval samotný Falcone. Na mieste spolujazdca sedela jeho žena a za nimi telesný strážca Giuseppe Costanza (pracoval pre Falconeho od roku 1984). Konvoj uzatváral Fiat Croma modrej farby, v ktorom boli policajti Paolo Capuzzo, Gaspare Cervello a Angelo Corbo. Automobily šli z palermského letiska bez pustených sirén po diaľnici rýchlosťou 160 km/h.

V mieste 38°10′58″N, 13°14′41″E (Capaci), bola pod vozovkou, bližšie ku kraju, umiestnená v kanalizačnej rúre výbušnina (tolit), zhruba 300 - 400 kg. O 17:59 hod, v čase, keď tadiaľ prechádzal konvoj, bola nálož odpálená na diaľku. (Neskôr sa zistilo, že ju tam umiestnili ľudia prezlečení za pracovníkov diaľničnej služby. Nepodarilo sa však vypátrať, odkiaľ mali informáciu o trase cesty a typoch áut, v ktorých konvoj šiel.)

Po odpálení trhaviny nasledovala obrovská explózia, ktorá poškodila diaľnicu o dĺžke zhruba 100 metrov a vytvorila v nej osemmetrový kráter.

Všetci traja policajti z prvého automobilu boli na mieste mŕtvi. Giovanni Falcone, ktorý šiel za nimi, ešte po výbuchu žil, bol však v kritickom stave a zomrel o dve hodiny, pri prevoze do nemocnice. Jeho žena Francesca (36 rokov) zomrela okamžite. Telesný strážca Giuseppe Costanza, rovnako ako policajti z posledného automobilu, boli vážne zranení, ale atentát prežili. Výbuch zranil asi 20 ľudí, ktorí v čase atentátu prechádzali okolo.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Po Falconeho smrti sa v Taliansku zdvihla vlna odporu proti mafii, organizovali sa protestné akcie a spontánne vznikali spolky, ktoré mali za cieľ donútiť vládu, aby prijala ostrejšie opatrenia proti mafii.

Pomyselné žezlo v boji proti mafii prevzal Falconeho priateľ Paolo Borsellino. Svojho kolegu však prežil len o necelé dva mesiace. 19. júla 1992 ho zavraždili.

Na pamiatku sudcov Falconeho a Borsellina bolo letisko v Palerme pomenované na Falcone-Borsellino Airport.

V januári 1993 zadržala polícia mafiánskeho bossa Riinu, ktorý sa niekoľko rokov skrýval. Bol odsúdený na doživotie, okrem iného aj za vraždu Falconeho a Borsellina (ich smrť mala byť odplatou za mafiánske procesy a výstrahou pre ďalších, ktorí by v nich chceli pokračovať).

V máji 1996 zatkla polícia mafiána Giovanniho Bruscu, ktorý bol zodpovedný za Falconeho vraždu.[3]

V decembri 1999 probiehal nový proces s osobami zodpovednými za vraždu sudcu Borsellina. Medzi odsúdenými bol aj Bernardo Provenzano (keďže sa skrýval, bol odsúdený v neprítomnosti).

Niektorí odsúdení boli v roku 2002 prepustení z väzenia za to, že budú svedčiť proti ďalším mafiánom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Remembering Judge Falcone
  2. Tommaso Buscetta:Sicilian Mafia Witness
  3. Mafia 'Butcher' talks his way out of life behind bars

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]