Giovanni Pierluigi da Palestrina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Giovanni Pierluigi da Palestrina
Giovanni Pierluigi da Palestrina
taliansky hudobný skladateľ a organista

Narodenie okolo 1525
Palestrina
Úmrtie 2. február 1594
Rím

Giovanni Pierluigi da Palestrina (* okolo februára 1525, Palestrina2. február 1594, Rím), bol taliansky hudobný skladateľ a organista.

Po ukončení štúdia (1544) pôsobil ako organista v Palestrine. Pravdepodobne roku 1546 začal pôsobiť v Ríme, kde v niekoľkých chrámoch robil organistu až do roku 1550. Roku 1550, kedy sa pápežom stal Július III., bol vymenovaný za maestro di cappella Cappella Gulia v Ríme, kde sa začal venovať skladateľskej činnosti. Od roku 1555 pôsobil v bazilike svätého Jána v Lateráne a od roku 1561 v bazilike Santa Maria Maggiore.

Roku 1577 ho pápež Gregor XIII. poveril reformovať Gregoriánsky chorál podľa pravidiel Tridentského koncilu.

Tak ako väčšina stredovekých skladateľov aj on získal hudobné vzdelanie v chlapčenskom cirkevnom zbore. Už ako dvanásťročný spieval v treťom najvýznamnejšom rímskom kostole — v chráme Santa Maria Maggiore. Pracoval ako hudobník v službách pápeža, preto väčšinu jeho diela tvoria chrámové skladby. Pre nás už stratili pôvodný účel a počúvame ich rovnako ako vtedajšie svetské skladby, zaznievajú na koncertoch vo svetských sálach. Obdivujeme v nich nádherné súznenie viachlasu, krásu talianskej melodiky a hĺbku citov, ktoré vyjadrujú. Keď sa do Palestrinových skladieb započúva odborník, obdivuje aj majstrovstvo vedenia jednotlivých hlasov, ich kontrapunktickú techniku a výstavbu.

Dielo

Vo svojom diele spojil hudobné myšlienky, ktoré boli populárne v Ríme s tzv. holandskou hudobnou školou, a tým vlastne vytvoril štýl, ktorý sa nazýva po ňom palestrinovský štýl, alebo a capella (teda spev bez sprievodu hudobných nástrojov). Jeho skladby sú charakteristické pokojom a vyváženosťou. To z nich aj vďaka prispôsobeniu rytmu latinčine urobilo vzor katolíckej chrámovej hudby na dlhú dobu.

Rozsah jeho diela je obrovský, zložil 158 omší, 250 motet, 68 ofertórií, 74 hymnov a 140 madrigalov.

Palestrina skomponoval okolo 950 skladieb, predovšetkým omše a motetá, štvor-, päť-, osem- i dvanásťhlasé. Najznámejšia jeho skladba je Missa papae Marcelli, omša venovaná pápežovi Marcellovi, a cyklus motet Pieseň piesní.

Najznámejšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]