Glosolalia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Glosolalia (z gr. γλῶσσα glóssa - jazyk, λαλῶ laló - hovorím) je hovorenie nezrozumiteľných, sémanticky nevýznamových slabík a zvukov, vyrážanie slov, koktanie, zajakanie. Z medicínskeho hľadiska sa považuje za prejav spontánnej činnosti rečového centra bez vedomej intervencie alebo úmyslu.

Glosolalia sa nesmie zamieňať s xenoglosiou, čo je hovorenie cudzími, živými alebo mŕtvymi jazykmi, ktoré sa médium alebo pacient údajne nikdy neučil, ani ich údajne nikdy nepočul. Od roku 2012 vychádza na Slovensku aj rodovo orientovaný časopis Glosolália, názov ktorého je inšpirovaný kristevovskou "glosoláliou".

Náboženský význam[upraviť | upraviť zdroj]

V charizmatických spoločenstvách a cirkvách sa glosolalia považuje za schopnosť danú Bohom. Označuje sa metaforicky ako dar jazykov alebo hovorenie jazykmi. Glosolalia je hovorenie alebo modlitba v mystickom, neznámom alebo neexistujúcom jazyku. Tiež sa tak niekedy prenesene označuje spôsob hlasového prejavu umelca, najčastejšie speváka.

Podľa svedectva Nového zákona bola glosolália rozšírená v prvých kresťanských cirkvách (Sk 2, 1 Kor 12-14). Je chápaná ako jeden z darov Ducha svätého - schopnosť hovoriť mystickým jazykom, neznámym pre ostatných (je akýmsi prejavom prenesenia ľudskej reči do reči anjelov). Apoštol Pavol považuje (1 Kor 14) glosoláliu za dar Ducha Svätého, no taktiež upozorňuje že človek s týmto darom "buduje sám seba", kým človek s darom prorokovania môže na zhromaždení pomáhať budovať aj ostatných (naslúchajúcich). Porovnávacie štúdie potvrdili, že v rôznych kultúrach sa vyskytujú podobné vokálne prejavy glosolálie, ktoré nemajú nič spoločné s jazykom tej ktorej kultúry či oblasti.[chýba zdroj]

Z dnešných cirkví kladú na glosoláliu ako dôkaz darov Ducha Svätého dôraz hlavne pentekostálne a charizmatické spoločenstvá.