Hlinená tabuľka

Na starovekom Blízkom východe sa hlinené tabuľky používali ako písacie médium, najmä na písanie klinovým písmom, počas celej doby bronzovej a aj v dobe železnej.

Klinopisné znaky sa odtláčali na mokrú hlinenú tabuľku pomocou pera často vyrobeného z trstiny (trstinové pero). Po napísaní sa mnohé tabuľky vysušili na slnku alebo na vzduchu a zostali krehké. Neskôr sa tieto nevypálené hlinené tabuľky mohli namočiť do vody a recyklovať na nové čisté tabuľky. Iné tabuľky sa po napísaní buď zámerne vypálili v horúcich peciach, alebo sa neúmyselne vypálili pri náhodnom vyhorení budov alebo počas konfliktu, čím sa stali tvrdými a odolnými. Zbierky týchto hlinených dokumentov tvorili prvé archívy. Boli základom prvých knižníc. Na Blízkom východe sa našli desaťtisíce písaných tabuliek vrátane mnohých fragmentov.^[1]

Zachované dokumenty v podobe tabuliek z minojskej/mykénskej kultúry sú najmä tie, ktoré sa používali na vedenie účtovníctva. Tabuľky slúžiace ako štítky s odtlačkom boku prúteného koša na zadnej strane a tabuľky zobrazujúce ročné súhrny naznačujú prepracovaný účtovný systém. V tejto kultúrnej oblasti sa tabuľky nikdy zámerne nevypaľovali, pretože hlina sa každoročne recyklovala. Niektoré tabuľky však boli „vypálené" v dôsledku nekontrolovaných požiarov v budovách, kde boli uložené. Zvyšok, zostali tabuľky z nevypálenej hliny a sú preto veľmi krehké. Z tohto dôvodu niektoré inštitúcie skúmajú možnosť ich vypálenia v súčasnosti, aby pomohli ich zachovaniu.^[2]

Použitie hlinených tabuliek[upraviť | upraviť zdroj]

Text na hlinených tabuľkách mal podobu mýtov, bájok, esejí, hymnov, prísloví, epickej poézie, obchodných záznamov, zákonov, rastlín a zvierat.^[3] To, čo tieto hlinené tabuľky umožňovali, bolo, aby si jednotlivci zaznamenávali, kto a čo je významné. Príkladom týchto veľkých príbehov bol Epos o Gilgamešovi. Tento príbeh rozprával o veľkej potope, ktorá zničila Sumer. Lieky a recepty, ktoré by boli vtedy neznáme, boli dostupné vďaka hlineným tabuľkám. Niektoré z receptov boli guláš, ktorý sa pripravoval z kozy, cesnaku, cibule a kyslého mlieka.

Koncom 3. tisícročia pred Kr. (2200 - 2000 pred Kr.) sa prvýkrát pokúsili aj o „krátky príbeh", keď nezávislí pisári vstúpili do filozofickej arény s príbehmi, ako napr: „Debata medzi vtákom a rybou" a ďalšie témy.

Komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Komunikácia sa zrýchlila, pretože teraz existoval spôsob, ako si posielať správy rovnako ako pošta. Dôležité a súkromné hlinené tabuľky boli potiahnuté ďalšou vrstvou hliny, aby ich nikto iný neprečítal. Tento spôsob komunikácie sa používal viac ako 3 000 rokov v pätnástich rôznych jazykoch^[3]. Sumeri, Babylončania a Eblaiti mali svoje vlastné knižnice hlinených tabuliek.

Proto- písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľky z Tărtărie, podunajskej civilizácie, môžu byť ešte staršie, pretože boli datované nepriamou metódou (kosti nájdené v blízkosti tabuľky boli datované uhlíkovou metódou) do obdobia pred 4000 rokmi pred Kr. a možno pochádzajú až z obdobia 5500 rokov pred Kr., ale ich interpretácia zostáva sporná, pretože tabuľky boli vypálené v peci a vlastnosti uhlíka sa zmenili.^[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Guisepi, Robert Anthony; F. Roy Willis (2003). Ancient Sumeria. International World History Project. Robert A. Guisepi. Archivované 17. 12. 2017.
↑ Thickett, David; Odlyha, Marianne; Ling, Denise (2002). An Improved Firing Treatment for Cuneiform Tablets. Studies in Conservation. 47 (1): 1–11. doi:10.2307/1506830. JSTOR 1506830.
↑ ^a ^b Cuneiform – Sumerian tablets and the world's oldest writing. factanddetails.com.
↑ Ioana Crişan; Marco Merlini. Signs on Tartaria Tablets found in the Romanian folkloric art. Prehistory Knowledge. The Global Prehistory Consortium, Euro Innovanet. Prevzaté 5. 11. 2010.