Hlinica (prítok Hornádu)
| Hlinica | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Obec | Smižany, Spišská Nová Ves |
| prameň | Smižany |
| - poloha | Smižiansky les |
| - výška | 691 m |
| - súradnice | 48°55′04″S 20°29′51″V / 48,9177°S 20,4975°V |
| Ústie | Hornád |
| - poloha | Spišská Nová Ves |
| - výška | 445 m |
| - súradnice | 48°56′23″S 20°33′57″V / 48,9396°S 20,5657°V |
| Dĺžka | 5,5 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-32-01-3181 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hlinica[1] je potok v regióne Spiš v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves na území obce Smižany a mesta Spišská Nová Ves. Je pravostranným prítokom Hornádu a preteká na pomedzí geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras a Hornádska kotlina.[2][3] Má dĺžku 5,5 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 691 m n. m. v juhovýchodnej časti územia obce Smižany juhovýchodovýchodne od vrchu Matka Božia s 906 m n. m. a severovýchodne od vrchu Medvedia hlava s 905 m n. m. v lese Smižiansky les v lesnom extraviláne v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie východným a neskôr juhovýchodným smerom cez lesný extravilán obce Smižany, v 573 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, obmýva severozápadné svahy lesa Derfín, v 514 m n. m. vyteká postupne z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu. Obmýva juhovýchodné svahy vrchu Šajba s 566 m n. m., v 510 m n. m. opúšťa územie Smižian a vteká na územie Spišskej Novej Vsi, v 473 m n. m. oblúkom vteká do intravilánu v smere sever, severovýchod až východ. V 465 m n. m. priberá ľavostranný prítok Čingovský potok, v 464 m n. m. podteká ulicu Lesná a pokračuje v smere východ, krátky úsek v dĺžke cca 250 m tečie ako kanalizovaný podzemný tok súbežne s ulicou Za Hornádom, v 445 m n. m. pri areáli Technickej ochrany a obnovy železníc ústi do Hornádu ako jeho pravostranný prítok.[5][6] Pramení a hornou časťou toku preteká na území obce Smižany a preteká a ústi na území mesta Spišská Nová Ves. Má jeden dôležitejší prítok: Čingovský potok. Geomorfologické členenie: pramenná časť toku geomorfologický celok Spišsko-gemerský kras geomorfologický podcelok Slovenský raj a dolná časť toku geomorfologický celok Hornádska kotlina geomorfologický podcelok Hornádske podolie.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v charakteristickom hlinitom podloží potoka, v povahe dna vodného toku a to v apelatíve hlina. Motivantom bol potok s charakteristickým výskytom úžitkovej hliny na mazanie stien, hrnčiarskej hliny, alebo ináč spájaný s hlinou. Slovný základ hlina bol rozšírený formantom toponymického apelatíva priestoru –(n)ica, podobne ako gvozdnica, klobučica, kamenica, kopanica.[7][8] Názov vodného toku v podobe jednočlenného hydronyma je súčasťou početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Hydronymum Hlinica bolo štandardizované v roku 1975.[10] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Hlinica nie je jedinečným názvom (december 2023).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-23]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 9, 18, 19, 73, 74. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Goótšová; Chomová; Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 155, 156.
- ↑ Priebeh vodného toku Hlinica (prítok Hornádu) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-12-06].
- ↑ Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1992 z 23.9.1992. Bratislava 1992. 97 s. S. 14-16, 53-55. ISBN 80-85672-00-6.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (13). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2008, ročník 43, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 27, 32. Dostupné online [3] [cit. 2023-12-06.]
- ↑ Goótšová; Chomová; Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 155, 156.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 37. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).