Slimák (hmlovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hmlovina Slimák)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hmlovina Slimák
NGC 7293.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ planetárna hmlovina
Rektascenzia 22 h 29 min 38,35 s
Deklinácia -20° 50' 13,2"
Vzdialenosť 650 ly
Zdanlivá jasnosť (V) 7,3
Zdanlivé rozmery (V) 15' × 12'
Súhvezdie Vodnár
Fyzické charakteristiky
Priemer 2,5 ly
Zvláštne vlastnosti kometárne uzly
Iné označenia NGC 7293
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Slimák alebo NGC 7293 alebo Helix je najbližšia a súčasne aj najjasnejšia planetárna hmlovina, ktorá sa nachádza v súhvezdí Vodnár. Vznikla asi pre 25 000 rokmi a rozpína sa rýchlosťou 24 km/s.

Hmlovina Slimák je od Zeme vzdialená približne 650 svetelných rokov. Vďaka svojej jasnosti 7,3 magnitúdy a priemeru približne 15 oblúkových minút je ľahko pozorovateľná pomocou ďalekohľadu (binokuláru). Je tiež veľmi vďačným objektom amatérskych pozorovaní.

Všeobecné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to naša najbližšia a súčasne (napriek NGC označeniu) najjasnejšia planetárna hmlovina na oblohe. Je to tiež najrozľahlejšia hmlovinou na oblohe, ale to je skôr nevýhoda, pretože to znamená, že napriek veľkej celkovej magnitúde má malú plošnú jasnosť. Z tohto dôvodu ju neobjavil Herschel a nie je zaznamenaná ani v Messierovom katalógu. Patrí medzi najznámejšie planetárne hmloviny. Jej skutočný priemer je asi 1,5 svetelného roka a vznikla asi pred 25 000 rokmi odhodením horných vrstiev atmosféry materskej hviezdy. Jadro hviezdy sa zmenilo na bieleho trpaslíka s povrchovou teplotou 130 000 °C a zdanlivou jasnosťou 13,3 mag. V dôsledku vysokej teploty je jeho žiarenie prevažne ultrafialové a možno ho vidieť len silným ďalekohľadom. Biely trpaslík osvetľuje svoje odvrhnuté obálky, samotnú hmlovinu, ktorá sa rozpína rýchlosťou 24 km/s. Kedysi bola táto hmlovina hviezdou podobnou nášmu Slnku – pohľad do hmloviny Helix nám odkrýva našu veľmi vzdialenú budúcnosť.

Infračervený obraz hmloviny Slimák získaný v roku 2007 Spitzerovym vesmírnym teleskopom

V tejto hmlovine, ale aj v mnohých iných sa nachádzajú podivuhodné útvary nazývané kometárne uzly. Boli prvýkrát pozorované v roku 1996 práve v hmlovine Slimák. Vzhľadom pripomínajú kométy, ale sú neporovnateľne väčších rozmerov. Iba samotné ich hlavy dosahujú dvakrát väčší rozmer ako má Slnečná sústava. Chvosty smerujúce radiálne od centrálnej hviezdy sú až 100-krát dlhšie ako priemer Slnečnej sústavy. Rozpínajú sa rýchlosťou 10 km/s. Hoci so skutočnými kométami nemajú nič spoločné, možno aspoň časť ich hmoty pochádza z Oortovho oblaku komét materskej hviezdy, ktorý sa v záverečnej etape jej vývoja vyparil. Tieto podivuhodné útvary pravdepodobne vznikli prienikom horúcejšej obálky vyvrhnutej materskou hviezdou neskôr s chladnejšou, skôr vyvrhnutou obálkou. Pri strete sa obálky rozpadli na fragmenty a utvorili útvary podobné kométam. Nie je vylúčené, že prachové častice kometárnych uzlov sa postupne zlepia a utvoria kompaktné ľadové telesá podobné Plutu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]