Hroch obojživelný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hroch obojživelný
Hroch
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hippopotamus amphibius
Linnaeus, 1758
Hippo distribution.gif
Rozšírenie – zelená súčasné rozšírenie, červená miesta vyhubenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius) je veľký, vodný a pre človeka nebezpečný bylinožravý cicavec z čeľade hrochovitých. Rodové meno tohto druhu, hippopotamus, pochádza zo starogréckeho slova ἱπποπόταμος, ktoré vo voľnom preklade znamená riečny kôň.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Hroch obojživelný dorastá do dĺžky 2,8 až 5 metrov, pričom jeho chvost meria od 35 do 60 cm. Hroch je veľký 1,3 až 1,7 m v kohútiku a váži 1 – 4,5 tony. Dĺžka jedného zubu hrocha môže byť až 1 m. Tento druh má sivé sfarbenie tela.

Vonkajšia stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Hroch obojživelný má dlhé zavalité telo s robustnou hlavou a malými končatinami. Hlava je obrovská s veľkým nosom a veľkými ústami. Oči s ušami sú malé. V ústach sú vpredu na čeľusti a sánke dva dlhé špicáky s troška menšími, ale taktiež veľkými dvoma zubmi. Na čeľusti a sánke má aj menšie zúbky a dlhý rúžový jazyk. Hroch obojživelný dokáže otvoriť čeľuste a sánku do takej veľkosti, že by mohol prekusnúť aj čln, na jeden hryz. Má veľký, ohybný krk. Na malých, stĺpcovitých končatinách má 4 prsty.

Hrošia koža[upraviť | upraviť zdroj]

Hroch obojživelný má veľmi ovísajúcu, hrubú kožu. Jeho koža je veľmi citlivá na slnečné žiarenie, preto vylučuje červený mazľavý sliz, ktorý pohlcuje UV žiarenie a zároveň zabraňuje bakteriálnej infekcii. Vďaka červenej farbe tohoto slizu sa povráva, že hrochy potia krv. Po vysušení dosiahne hrošia koža extrémnej tvrdosti, preto sa kedysi používala aj k brúseniu diamantov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]