Hruška obyčajná
| Hruška obyčajná | ||
|---|---|---|
 |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia | |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | |
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae | |
| Oddelenie | Magnóliorasty Magnoliophyta | |
| Nadtrieda (superclassis) | Dvojklíčnolistové Dicotyledonopsida | |
| Trieda (classis) | Magnólie Magnoliopsida | |
| Podtrieda (subclassis) | Ružové Rosidae | |
| Rad (ordo) | Ružotvaré Rosales | |
| Čeľaď (familia) | Ružovité Rosaceae | |
| Podčeľaď (subfamilia) | Jabloňovaté Maloidea | |
| Rod (genus) | Hruška Pyrus | |
| Druh (species) | Hruška obyčajná P. communis | |
| Vedecký názov | ||
| Pyrus communis Linné, 1758 |
||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Hruška obyčajná (Pyrus communis) je opadavý listnatý strom z čeľade Ružovité. Pochádza z oblasti strednej a východnej Európy a juhozápadnej Ázie. Hruška obyčajná je jedným z najvýznamnejších ovocných stromov mierneho pásma, predovšetkým hlavne pre plody zvané hrušky. Cenné je tiež drevo hrušky obyčajnej. Hruška obyčajná patrí medzi dlhoveké stromy. Dorastá do výšky 20 metrov a dožíva sa do veku 300 rokov.[1]
Obsah |
Ekológia[upraviť]
Hruška obyčajná je stromom mierneho pásma. Najvhodnejšie sú oblasti s nadmorskou výškou 200-300 m n. m., priemernou ročnou teplotou 8-9 °C a priemernými zrážkami 500-600 mm. V menšej miere je možné hrušky pestovať aj do 500 m n. m. s priemernou teplotou 6,5 °C a zrážkami do 700 mm.[2]
Drevo[upraviť]
Drevo hrušky se vyznačuje tzv. roztrúsene pórovitou stavbou, jeho hustota se pohybuje medzi 600-740 kg/m³, celkovo je tvrdé (v rámci ovocných stromov patrí hruškové drevo k najtvrdším) a húževnaté, pevné, neláme sa, hodí sa na sústruženie, drevorezby, na výrobu hudobných nástrojov, používalo sa k výrobe drevených závitov (zveráky, lisy), geometrických pomôcok a v xylografii. Hrušku je možné použiť aj na údenie, ale vzhľadom ku kvalite dreva a širokej využiteľnosti je jeho pálenie neekonomické.
Referencie[upraviť]
- ↑ Cezary Pacyniak. Najstarsze drzewa w Polsce. Varšava : Wydawnictwo PTTK Kraj. ISBN 83-7005-199-5. S. 103.
- ↑ ČEJKA, Gustáv. Radíme zahrádkářům. Bratislava, Ostrava : Príroda Bratislava, Profil Ostrava, 1985. 613 s. ISBN 64-163-85. Kapitola Hrušeň a její nároky, s. 178-180.
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hruška obyčajná
