Hruška obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hruška obyčajná
Hruška obyčajná
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Nadtrieda (superclassis) Dvojklíčnolistové Dicotyledonopsida
Trieda (classis) Magnólie Magnoliopsida
Podtrieda (subclassis) Ružové Rosidae
Rad (ordo) Ružotvaré Rosales
Čeľaď (familia) Ružovité Rosaceae
Podčeľaď (subfamilia) Jabloňovaté Maloidea
Rod (genus) Hruška Pyrus
Druh (species) Hruška obyčajná P. communis
Vedecký názov
Pyrus communis
Linné, 1758

Hruška obyčajná (Pyrus communis) je opadavý listnatý strom z čeľade Ružovité. Pochádza z oblasti strednej a východnej Európy a juhozápadnej Ázie. Hruška obyčajná je jedným z najvýznamnejších ovocných stromov mierneho pásma, predovšetkým hlavne pre plody zvané hrušky. Cenné je tiež drevo hrušky obyčajnej. Hruška obyčajná patrí medzi dlhoveké stromy. Dorastá do výšky 20 metrov a dožíva sa do veku 300 rokov.[1]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kvet Hrušky obyčajnej
Hrušky

Hruška obyčajná je stromom mierneho pásma. Najvhodnejšie sú oblasti s nadmorskou výškou 200-300 m n. m., priemernou ročnou teplotou 8-9 °C a priemernými zrážkami 500-600 mm. V menšej miere je možné hrušky pestovať aj do 500 m n. m. s priemernou teplotou 6,5 °C a zrážkami do 700 mm.[2]

Drevo[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo hrušky sa vyznačuje tzv. roztrúsene pórovitou stavbou, jeho hustota sa pohybuje medzi 600-740 kg/m³, celkovo je tvrdé (v rámci ovocných stromov patrí hruškové drevo k najtvrdším) a húževnaté, pevné, neláme sa, hodí sa na sústruženie, drevorezby, na výrobu hudobných nástrojov, používalo sa k výrobe drevených závitov (zveráky, lisy), geometrických pomôcok a v xylografii. Hrušku je možné použiť aj na údenie, ale vzhľadom ku kvalite dreva a širokej využiteľnosti je jeho pálenie neekonomické.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Cezary Pacyniak. Najstarsze drzewa w Polsce. Varšava : Wydawnictwo PTTK Kraj. ISBN 83-7005-199-5. S. 103.
  2. ČEJKA, Gustáv. Radíme zahrádkářům. Bratislava, Ostrava : Príroda Bratislava, Profil Ostrava, 1985. 613 s. ISBN 64-163-85. Kapitola Hrušeň a její nároky, s. 178-180.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]