Inkluzívne vzdelávanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Inkluzívne vzdelávanie je inovatívny prístup v oblasti vzdelávania, ktorý predovšetkým zdôrazňuje právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie.[1] UNESCO definuje inkluzívne vzdelávanie ako flexibilný proces s cieľom tvoriť prostredie, v ktorom je možné uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky. Vďaka podpore žiakov so špecifickými potrebami a prostredníctvom ich plnohodnotnej účasti na vzdelávaní, inklúzivny prístup má predpoklad zvyšovať úspešnosť žiakov so špecifickými potrebami a predchádzať ich dištancovaniu sa od vzdelania. [2] Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel na medzinárodnej konferencii „Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku“ definoval inkluzívne vzdelávanie ako právo každého jednotlivca na prístup ku vzdelaniu čo najvyššieho stupňa a kvality, založenom na morálnych hodnotách, pričom škola rešpektuje individuálne osobitosti človeka a osobitosti prameniace z jeho príslušnosti k určitej skupine. Výsledkom vzdelávania je jeho plnohodnotné začlenenie do spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. [3]

Problematika inkluzívneho vzdelávania je súčasťou reformnej agendy nadnárodných inštitúcií (OSN, UNESCO, EÚ), ktoré majú značný záujem o implementáciu inkluzívnej politiky na medzinárodnej úrovni. [4] Problematika inkluzívneho vzdelávania je čoraz častejším predmetom spoločenských diskusií, z ktorých je zrejmá polarizácia odbornej verejnosti. Popri pozitívnom vzťahu odborníkov k inklúzii je možné pozorovať kritické názory ľudí z oblasti vzdelávania, pre ktorých môže inkluzívna transformácia znamenať ohrozenie pracovnej pozície z dôvodu vyšších nárokov na odbornú kvalifikáciu a schopnosť vzdelávať zmiešané kolektívy. [5]

Index inkluzivity[upraviť | upraviť zdroj]

Pre presnú interpretáciu môžeme takisto použiť dielo britskej organizácie Centrum pre výskum inkluzívneho vzdelávania, tzv. Index inkluzivity, ktorý inkluzívne vzdelávanie definuje vo forme krokov potrebných pre jej lepšie premietnutie do praxe. Vo svojej podstate je to sebahodnotiaci nástroj tak pre školy, ako aj pre verejné inštitúcie.

Tento index tvoria tri základné piliere:

  • Inklúzia je proces -Inklúzia predstavuje nekončiace úsilie o nachádzanie individuálnych a systémových odpovedí na neustále sa meniacu diverzitu v spoločnosti a v školách. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti.
  • Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér -Predpokladom schopnosti identifikovať prekážky je zber, zhromažďovanie a hodnotenie komplexných údajov z rôznych zdrojov pre zlepšovanie politiky a praxe.
  • Inklúzia znamená prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí -Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí.
  • Inklúzia zahŕňa osobitú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie, exklúzie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní.“[1]

Vznik inklúzie[upraviť | upraviť zdroj]

V štátoch ako Fínsko alebo Veľká Británia je už inklúzia bežným vzdelávacím systémom. Pojem inkluzívne vzdelávanie vzniklo v 90. rokoch 20. storočia. Presnejšie v dňoch 7-10 júna 1994 na konferencii v +Salamanca a v Paríži, kde boli zúčastnené vlády 92 zemí a 25 medzinárodných organizácií, ktorí sa zjednotili na akčných rámcoch podporujúcich vzdelávanie pre všetkých žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Inkluzívne vzdelávanie nie je až tak nový pojem, aj keď v Slovenskej republike sa s ním stretávame len za posledné roky.[6] „Na Slovensku bolo integrované vzdelávanie výrazne podporené zákonom č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý dal riaditeľom škôl právomoc rozhodovať o prijímaní žiakov, vrátane postihnutých. Zákon neskôr novelizovali zákonom č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ale táto právomoc zostala nezmenená. Na jej základe riaditelia viacerých bežných materských škôl a základných škôl v SR v rokoch 1990 1991 prijali do svojich škôl postihnutých žiakov. V tomto období však neboli takmer vôbec ujasnené podmienky a pravidlá integrovaného vzdelávania a viacerí autori nazývali toto obdobie etapou „divokej integrácie.“[7] Dohovor OSN o právach ľudí s postihnutím z roku 2006 ustanovuje právo pre zdravotne znevýhodnených sa inkluzívne vzdelávať a tým sú jednotlivé štáty povinné transformovať svoje školstvo tak, aby vyhovovalo podmienkam potrebných pre zavedenie inkluzívneho vzdelávania do praxe. Ratifikácia na Slovensku sa uskutočnila až v roku 2010. UNESCO v roku 2009 vydalo Politické usmernenia pre inklúziu vo vzdelávaní v nadväznosti na 48. Ročník Medzinárodnej konferencie pre vzdelávanie s príznačným názvom „Inkluzívne vzdelávanie: cesta do budúcnosti“

Inklúzia a príbuzné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem inkluzívne vzdelávanie vyplýva z pojom „integrácia“ a „mainstreaming“

Integrácia spočíva v umožnení žiakovi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami vzdelávať sa v triede normálneho veku tak, aby to bolo v záujme jeho osobného rozvoja a v takom rosahu, ako to umožňujú jeho schopnosti.[8] Slovo integrácia pochádza z latiny a znamená z doslovného prekladu „znovu vytvorenie celku“[7]

Mainstreaming znamená uplatňovanie tohto princípu zaisťuje prevenciu diskriminácie a znevýhodňovania jedinca na základe jeho pohlavia, rasy, vierovyznania, sexuality, sociálnej triedy a v neposlednom rade jeho zdravotného postihnutia. Cieľom je zaistiť rovnaké príležitosti pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím, aktívne a otvorene, berúc do úvahy ich požiadavky. Počas tejto implementácie sú sa súčasne robí aj monitoring vplyvov na dotknutých jedincov a na záver sa robí celkové vyhodnotenie efektu uskutočnenej zmeny. [9]

Inklúzia je však systém vzdelania, ktorý rešpektuje osobnosť dieťaťa a vyvíjať jeho osobnosť. Umožňuje deťom navštevovať bežné školské zariadenia. V inkluzívnych školách sa ku každému dieťaťu pristupuje individuálne a učitelia si zakladajú na tom, aby sa na výučbe a rôznych projektoch podieľali aj samotní rodičia, aby sa deti naučili komunikovať aj s inými ľuďmi. Odlišnosť detí je v takýchto zariadeniach vnímaná ako príležitosť k rozvíjaniu rešpektu k sebe samému ale aj k ostatným. Rozvíjajú svoju empatiu, toleranciu, ohľaduplnosť a zodpovednosť. [10]

Podmienky realizácie inkluzívneho vzdelávania[upraviť | upraviť zdroj]

Úspešná podpora inkluzívneho vzdelávania ovplyvňuje najmä spôsob, akým dokážeme vytvoriť pre tento systém realizačné podmienky:

  1. Podpora rozvoja detí už v predškolskom veku – v prípade detí pochádzajúcich z nevýhodného prostredia sa presadzuje názor, že predškolská výchova je kľúčová a preto by mala byť aj široko dostupná
  2. Zmena dlhodobej politickej perspektívy – cieľom je zakotviť princípy inkluzívneho vzdelávania do vzdelávacieho systému, teda podnietiť komplexnú zmenu postojov jednotlivcov na novú kultúru vzdelávacích inštitúcií
  3. Odborná príprava pedagogického zboru a šírenie dobrej praxe – vzájomná komunikácia inkluzívnych škôl a zdieľanie úspešných skúseností
  4. Opatrenia zamerané na školu, rodinu a komunitu – úzka spolupráca so všetkými aktérmi vzdelávacej politiky [11]

Ako vyzerá inklúzia vzdelávania v praxi[upraviť | upraviť zdroj]

Môžeme si vytvoriť jeden názorný príklad podľa inkluzívnej školy v Českej republike. Kolektív triedy tvorí 17 žiakov. Väčšina z nich môže je intaktných a ostatné deti sú buď s mentálnym postihnutím, deti zo sociálne slabšieho prostredia, deti s poruchami učenia. Deti spoločne sedia v školských laviciach už od prvého ročníka a tým pádom deti nepovažujú inakosť toho druhého za niečo zvláštne alebo rušivé. Takýto systém vyhovuje nielen študentom ale aj rodičom dotknutých detí. Na chode školy sa podieľa celý pedagogický tím a v rámci triedy úzko spolupracuje učiteľ so svojím asistentom ale v neposlednom rade aj s pedagogickými odborníkmi alebo psychológom. Každá vyučovacia hodina je nastavená tak, aby sa do vyučovacieho procesu zapojili všetky deti bez ohľadu na ich postihnutie. Hodina sa zväčša rozdeľuje na niekoľko častí, kde sa skupinové vyučovanie strieda na samostatné tvorivé úlohy, ktoré sú každému žiakovi ušité na mieru podľa jeho schopností a možností. [10]

Výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Výhody pre zdravé dieťa

  • Individuálny prístup učiteľa k dieťaťu, ktorí pomôžu objaviť ich netušené schopnosti
  • Dieťa sa učí prirodzene vnímať a reagovať na zmeny a odlišnosti
  • Rozmanitosť triedy poskytuje dieťaťu skutočný obraz o odlišnostiach v spoločnosti v ktorej bude existovať a tým je dieťa lepšie pripravené na budúcnosť

Výhody pre dieťa s postihnutím alebo so znevýhodnením

  • Individuálny prístup učiteľa k dieťaťu, ktorí môžu objaviť ich netušené schopnosti
  • Príležitosť nájsť si priateľov aj v bežnom kolektíve. Takto jeho sociálne prostredie nie je obmedzené len na deti so znevýhodnením, tak ako je tomu v špeciálnych školách
  • Získava pocit že je súčasťou spoločnosti a to posilňuje jeho sebaistotu
  • Rozmanitosť triedy poskytuje dieťaťu skutočný obraz o odlišnostiach v spoločnosti v ktorej bude existovať a tým je dieťa lepšie pripravené na budúcnosť [10]
  • Mentálne postihnutý jedinec, ktorý trávi viac času medzi svojimi zdravými rovesníkmi ukazujú zvýšenie sociálnych a akademických znalostí ako deti, ktoré sú izolované v špeciálnych zariadeniach [12]

Výhody pre rodičov

  • úzka spolupráca učiteľov s rodičmi umožňuje rodičom efektívnejšiu kontrolu celého priebehu vzdelávania sa ich dieťaťa
  • účasť rodičov na rôznych školských akciách, čo rodičom umožňuje viac sa priblížiť k svojmu dieťaťu a lepšie spoznať jeho potreby
  • inkluzívne vzdelávanie značne uľahčuje rodičom výchovu ich detí
  • škola poskytuje aktívne poradenstvo pre rodičov

Výhody pre spoločnosť

  • škola zameraná na inkluzívne vzdelávanie pomáha riešiť tabuizované témy akou je diskriminácia a segregácia, rasizmus a zvyšuje toleranciu, empatiu a porozumenie
  • systém inkluzívneho vzdelávania nevyžaduje žiadne zvyšovanie nákladov pri jeho aplikovaní do praxe
  • vedie k menšiemu ekonomickému zaťaženiu spoločnosti, nakoľko postihnutí jedinci sú vedení k samostatnosti
  • zvýšenie možnosti ich uplatnenia sa na aktívnom trhu práce

Výhody pre školu

  • neustále rozvíjanie profesionálnych schopností učiteľov a z celého pedagogického zboru sa tým stáva profesionálny tím
  • inkluzívne školy kladú dôraz na kvalitnú spoluprácu všetkých učiteľov, čo uľahčuje prácu jednotlivcovi
  • inkluzívna škola je kultúrnym, osvetovým, preventívnym a rodinným centrom, čim zohráva dôležitú úlohu v živote študentov ale pozitívne ovplyvňuje aj rodičov pri výchove ich dieťaťa [10]

Nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Nevýhody pre zdravé dieťa

  • existuje riziko, že rodičia sa môžu o odlišnosti spolužiakov svojho dieťaťa môžu vyjadrovať negatívne, čo pôsobí mätúco na ich dieťa, ktoré odlišnosť niektorých detí vníma ako samozrejmosť

Nevýhody pre dieťa s postihnutím alebo so znevýhodnením

  • deti s postihnutím sú zväčša odkázané na pomoc inej osoby a aj napriek tomu, že deti v inkluzívnej škole sa učia k samostatnosti, zo začiatku to deti môžu vnímať ako stratu pozornosti o ich osobnosť [10]
  • zohľadňovanie znevýhodnených detí voči intaktným deťom, môže na postihnuté dieťa pôsobiť skôr segregačne ako inkluzívne [13]

Nevýhody pre rodičov

  • aktívna spolupráca rodičov na vzdelávaní ich detí môže na rodičov pôsobiť negatívne, nakoľko si budú musieť vyhradiť viac času pre svoje dieťa než je bežné

Nevýhody pre školu

  • časová náročnosť
  • počiatočné zvýšenie nákladov pre organizačné zmeny a doplnenie personálu

Nevýhody pre spoločnosť

  • ľudia majú tendenciu ťažko prijímať nové inovatívne veci, čo môže viesť k problému implementácie inkluzívneho vzdelávania do praxe [10]

Mylné obavy a ich vysvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako sme už spomínali, z nových vecí majú ľudia zväčša obavy, ako budú použiteľné v praxi. Tieto obavy môžu prameniť z predsudkov a nedostatočnej i informovanosti. Môžu vznikať obavy, že dotknutý jedinec dostatočne nezapadne do kolektívu, že bude odcudzovaný a ponižovaný, čo môže znížiť jeho sebavedomia a sebaúctu. Obavy zo strany rodičov intaktných detí môže vzniknúť obava, že deti vyžadujúce zvláštnu potrebu budú brzdiť zdravého jedinca vo vývoji alebo im nebude poskytovaná dostatočná pozornosť práve preto, že sa vyučujúci bude venovať zdravotne poskytnutému jedincovi. Okruh týchto pochybností zhrňuje práve obava, že „normálne deti“ alebo intaktné deti patria do normálnych škôl a „ostatní“ patria do škôl špeciálnych. Liga ľudských práv však tieto obavy jasne vysvetľuje vo svojej brožúre s názvom „Najlepšia škola je inkluzivní“. Deti, ktoré chodia do inkluzívnej školy už od ranného veku, inakosť ostatných spolužiakov berú ako niečo prirodzené. Na rozdiel od detí v nie inkluzívnych školách, kde im začlenia dieťa s postihnutím. Tam problém s diskrimináciou zo strany detí vznikať môže. Avšak preto vznikajú školy inkluzívne, aby sa takýmto nepríjemnostiam značne predchádzalo a aby každý znevýhodnený jedinec zapadol medzi rovesníkov, ktorí hendikep nemajú. Takisto aj predsudky že zdravé dieťa bude nevšímané a zanedbávané učiteľom Liga ľudských práv považuje za neopodstatnené, nakoľko dieťa so špeciálnymi vzdelávacími potrebami nemá na množstvo prebraného učiva žiadny vplyv. Vďaka hravému, interaktívnemu a kreatívnemu postupu vyučovania sa deti naučia viac. A nakoľko sa každému jedincovi učiteľ venuje individuálne, zaručuje všetkým deťom takú starostlivosť akú potrebujú a to bez ohľadu na to či ide o znevýhodnené alebo nadané dieťa. [10]

Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa inkluzívne vzdelávanie a samotné presadzovanie tejto myšlienky dostáva do povedomia laickej a odbornej verejnosti veľmi pomaly. [1] Prostredníctvom inkluzívneho vzdelávania sa učitelia snažia nájsť výhody a nové výzvy v rozmanitosti a rôznorodosti ich študentov, čo značne uľahčuje ich začleňovanie sa do majoritnej spoločnosti. Ide najmä o naplnenie základného práva všetkých ľudí ku kvalitnému vzdelaniu a rovnaký prístup k výchovno-vzdelávacím potrebám. Je nevyhnutné aby aj znevýhodnené deti mali rovnaké právo na vzdelanie ako ostatné deti. Právo na vzdelanie je minoritnej spoločnosti vyhradené na základe Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., II. hlava Základné práva a slobody, oddiel Hospodárske, sociálne a kultúrne práva , čl. 42, kde je ustanovené, že každý má právo na vzdelanie.[14] Zavedenie inkluzívneho vzdelávania ako takého je dlhodobý proces, ktorého aplikácia do praxe vyžaduje mnoho úsilia a finančnej podpory štátu, ale aj intervencie mimovládnych organizácií, ktorí tvoria základnú a priamu zložku na komunikáciu s dotknutými jedincami. Avšak koncept inkluzívneho vzdelávania je záväzkom štátu, ktorý mu vyplýva z medzinárodných ľudsko-právnych dohovorov. Inkluzívne vzdelávanie si ale nesmieme mýliť s desegregáciou alebo s mechanickou integráciou rôznych skupín žiakov. [3] Vláda v roku 2011 schválila členstvo Slovenskej republiky v Európskej agentúre pre rozvoj špeciálneho vzdelávania, čo nám umožní byť súčasťou medzinárodnej odbornej platformy podporujúcej rozvoj inkluzívneho vzdelávania. [15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c JUŠČÁKOVÁ, Z. - KONTSEKOVÁ, J. , a. i. 2011. Dobré príklady inkluzívneho vzdelávania v Anglicku so zreteľom na vzdelávanie rómskych detí , Bratislava : 2011, s. 54
  2. >Interview with the UNESCO-IBE Director.
  3. a b Šanca pre inkluzívne vzdelávanie na Slovensku.
  4. KRČ-JEDINÁ, E. 2011. Diplomová práca. Analýza potrieb základnej školy v oblasti inkluzívnej vzdelávacej politiky, Brno : 2011, s. 137
  5. >What is inclusion?.
  6. THE SALAMANCA STATEMENT AND FRAMEWORK FOR ACTION ON SPECIAL NEEDS EDUCATION.
  7. a b FRANKOVÁ, A. 2007. Diplomová práca. Analýza procesu integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v Žilinskom kraji, Brno : 2007, s. 90
  8. >SCHOLA EUROPEA, Integrácia žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do Európskych škôl.
  9. Mosty inklúzie, Čo je mainstreaming zdravotného postihnutia?.
  10. a b c d e f g Nejlepší škola je inkluzivní.
  11. Inkluzívne vzdelávanie.
  12. Inclusion:The Pros and Cons,Educational Support for Inclusion.
  13. DRÁĽ, P. - GAŽOVIČOVÁ, T. a. i. 2011, Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku: Príklady dobrej praxe, Bratislava : Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Nadácia Milana Šimečku. 2011, s. 133, ISBN: 978-80-89008-37-7
  14. Ústava SR 460/1992 Zb.
  15. Medzinárodná konferencia o inkluzívnom vzdelávaní.