Ivan Gundulić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Gundulić
Ivan Gundulić
chorvátsky básnik a dramatik

Narodenie 8. január 1589
Dubrovník, Chorvátsko
Úmrtie 8. december 1638 (49 rokov)
Dubrovník, Chorvátsko

Ivan Gundulić (* 8. január 1589, Dubrovník, Chorvátsko – † 8. december 1638, Dubrovník) bol básnik a dramatik dubrovnického baroka 17. storočia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Celý jeho život je úzko spojený s dejinami nezávislej Dubrovníckej republiky. Narodil sa v rodine dubrovnického patricija Francesca Gundulića, senátora a diplomata, bývalého vyslanca v Carihrade a člena rady republiky. Dostal výborné vzdelanie. Vyštudoval filozofiu, rímske a všeobecné právo. Po ukončení zastával rôzne funkcie vo verejných úradoch republiky. V devätnástich rokoch sa stal členom Veliko Vijece (Veľkej rady). Dvakrát, v rokoch 1615 a 1619 zastával prechodne funkciu kneza (komisára alebo správcu) Konavle, oblasti na juhovýchode mesta.

V roku 1619 sa oženil s Nicoliou Sorokočević († 1644) s ktorou mal troch synov: Franjo (Francesco)(* 1630 - † 1700), Šiško (Žigmund) (* 1632 - † 1684) a Mato (Matheo)(* 1636 - † 1684) Od roku 1621 až do svojej smrti zastával rôzne funkcie v správe mesta: v roku 1636 sa stal senátorom, v roku 1637 sudcom, v roku 1638 členom Malej rady (Malo Vijece). Jeho úspešnú kariéru ukončila smrť.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Zo začiatku písal, alebo prekladal z taliančiny mytologické divadelné hry v tom čase obľúbené v dubrovníckych divadelných krúžkoch. Z nich sa celé zachovali iba dve (Ariadna, Unesená Prozerpína), ďalšie dve sa zachovali iba v zlomkoch (Diana, Armida) a šesť hier je známych iba podľa svojich názvov, ako ich autor zaznačil v úvode k svojmu prekladu Dávidových žalmov (1621). Neskôr tieto diela mladosti sám zavrhol a zložil lyricko-reflexívny epos v troch častiach (tzv. plačoch), ktorý vyšiel pod názvom Slzy márnotratného syna. Toto dielo je skvostom dubrovníckej barokovej literatúry. Námet na alegorickú pastiersku hru v troch dejstvách Dubravka (1628) čerpal z vtedajšej súčasnosti. Základom hry bola tradičná domáca slávnosť, pri ktorej bolo zvykom zasnubovať najkrajšie dievča s najkrajším mládencom. Ľúbostné motívy však zostávali v úzadí a do popredia sa dostávali reflexie o súčasnom politickom a spoločenskom živote Dubrovníka vrcholiace v nádhernej hymne na "krásnu, drahú a sladkú slobodu". Idea slobody a umelecké spracovanie hry získali Gundulićovi veľkú popularitu.

Popredné miesto v rámci európskej literatúry mu zabezpečil rozsiahly historicko romantický epos Osman (v 20 spevoch). Gundulićovo dielo sa delí na dve časti, autor ho však nestihol dokončiť, chýbajú v ňom dva spevy (14. a 15.). Neskorší básnici sa pokúšali nahradiť tieto spevy. Najlepšie sa to podarilo až v období chorvátskeho národného obrodenia básnikovi Ivanovi Mažuranićovi. S jeho doplnením vyšiel epos Osman po prvýkrát tlačou (1844) (pred tým sa šíril iba v odpisoch). Osman bol bezprostrednou reakciou na súčasnú politickú situáciu, ktorá po víťazstve Poliakov nad Turkami a po smrti tureckého sultána živila v podmanených slovanských národoch nádeje na rozpad tureckého panstva a na vymanenie sa spod jeho nadvlády.

Gundulićovým dielom preniká horúca oslava slobody, slovanské povedomie a pevná viera v osloboditeľské poslanie Slovanov. Celé jeho dielo vyniká lyrickou hĺbkou ako aj ideovou náplňou, ktorej podstatu tvorí hlásanie slobody, kritika súčasnej spoločnosti a myšlienka slovanského uvedomovania.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ariadna (1633)
  • Dubravka (1628)
  • Osman (1621-38)
  • Piesne pokorne kralja Davida (1621)
  • Suze sina razmetnoga (1621)
  • Prozerpina ugrabljena
  • Armida
  • Diana
  • Čerera
  • Kleopatra
  • Galatea
  • Adon
  • Posvetilište ljuveno
  • Koraljka od Šira

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]