Ivan VI. (Rusko)
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Ivan VI. | |
|---|---|
 ruský cár |
|
| Narodenie | 12. august (23. august) 1740 Petrohrad, Rusko |
| Úmrtie | 1. marec 1980 Šlisselburg, Rusko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ivan VI. alebo Ivan Antonovič (* 12. august (23. august podľa gregoriánskeho kalendára) 1740, Petrohrad, Rusko - † 4. júl (16. júl podľa gregoriánskeho kalendára) 1764, Šlisselburg, Rusko) bol ruský imperátor v rokoch 1740 – 1741. Bol z brunšvicko-lüneburského rodu (Braunschweig-Lüneburg). Imperátorom sa stal, keď mal len dva mesiace, a zosadený z trónu bol po štrnástich mesiacoch vlády, ktorú ako regentka vykonávala jeho matka Anna Leopoldovna. Bol synom Antona Ulricha von Braunschweig a Alžbety Meklenburskej, ktorá po prijatí pravoslávnej viery dostala meno Anna Leopoldovna. Jeho matka bola neterou Anny Ivanovny a vnučkou cára Ivana V. Alexejeviča.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Bezdetná cárovná Anna Ivanovna (vládla v rokoch 1730 - 1740) dlho riešila problém s následníctvom trónu a nakoniec sa rozhodla povolať do Ruska svoju len trinásťročnú neter Alžbetu Meklenburskú a za dediča vyhlásiť jej vtedy ešte nenarodeného syna. Alžbeta prijala pravoslávnu vieru, nové meno Anna Leopoldovna a vo svojich 21 rokoch sa v roku 1739 vydala za Antona Ulricha z rodu brunšvických vojvodov. V auguste 1740 sa vytúžený následník trónu skutočne narodil. O dva mesiace neskôr - 17. októbra 1740 - cárovna Anna Ivanovna umiera a na trón je dosadené dvojmesačné dieťa ako imperátor Ivan VI., za ktorého však spočiatku vládol obľúbenec zosnulej cárovnej, kuronský vojvoda Bűhren (Biron). S podporou armády uskutočnila matka malého Ivana VI., Anna Leopoldovna, 8. novembra 1740 prevrat a Biron bol poslaný do vyhnanstva. Za Ivana VI. od tejto chvíle vládla jeho matka.
[upraviť] Krátke panovanie
O rok neskôr, v noci z 24. na 25. novembra sa uskutočnil ďalší prevrat a na trón sa posadila dcéra cára Petra I. Veľkého ako Alžbeta I.. Rodina brunšvického vojvodu bola najprv vypovedaná, ale než k tomu došlo, bolo vypovedanie zmenené na internáciu. Vojvoda brunšvický bol nakoniec s celou rodinou poslaný do Soloveckého kláštora na ďalekom severe. Pre zlé počasie tam však nedorazili a zostali v Cholmogorách pri Archangelsku. Malého cára od rodiny odtrhli a väznili osobitne. A nakoľko panovala obava, že by sa ho mohol pokúsiť niekto oslobodiť, bol ako šestnásťročný prevezený v roku 1756 do šlisselburgskej pevnosti pri Petrohrade.
[upraviť] Život vo väzení
V spoločnosti niekoľkých dôstojníkov žil od tejto chvíle Ivan VI. pod novým menom Ivan Grigorij za múrmi neodbytnej pevnosti. Celoživotné väzenie zanechalo na mladíkovi svoje následky - trpel záchvatmi zúrivosti, depresiami a halucináciami. Po smrti cárovnej Alžbety I. nechal nový cár Peter III. Ivanov väzenský režim ešte priostriť. Sám Peter III. sa však zanedlho ocitol vo väzení, kde bol následne zavraždený a na trón sa dostala jeho manželka ako cárovná Katarína II. Veľká. Tá si nechala v roku 1762 Ivana predviesť a viedla s ním rozhovor. Potom potvrdila inštrukcie Petra III. a zopakovala príkaz, ktorý dala pred rokmi Alžbeta I. - v prípade choroby neposkytovať tomuto väzňovi lekársku pomoc. Bol vydaný ešte jeden príkaz. Pokiaľ by sa niekto pokúsil Ivana oslobodiť, mal byť Ivan neodkladne zbavený života.
[upraviť] Ivanova smrť
4. júla 1764 došlo v šlisselburgskej pevnosti k vzbure, ktorú viedol veliteľ stráže Vasilij Mirovič. Ten zajal veliteľa pevnosti a vzbúrených vojakov viedol do časti, kde bol väznený Ivan. Dvaja strážci, ktorí Ivana strážili, poručík Čekin a kapitán Vlasjev, však stačili príkaz cárovnej splniť. Ivan VI. bol vo veku len dvadsaťštyri rokov zavraždený vo svojej cele. Na jeho tele bolo nájdených osem rán šabľou. Dodnes nie je isté, či nebolo celé spiknutie umelo vyvolané s cieľom zlikvidovať nepohodlného právoplatného dediča trónu. Isté je, že obaja vrahovia boli bohato odmenení a získali doživotné výslužné. Vodca povstania Mirovič bol v septembri 1764 popravený.
