Izostéria
Izostéria[1][2] opisuje podobnosť molekúl alebo iónov, ktoré majú podobný tvar a často i elektrónové vlastnosti. Molekula izostérická s inou molekulou sa nazýva izostér.[2] Existuje mnoho definícií,[3] ale tento termín sa zvyčajne používa v rámci bioaktivity a vývoja liekov. V prípade biologicky aktívnych látok, ktoré vykazujú izostériu, sa hovorí o bioizostéroch.[1] Bioizostéria sa často využíva pri vývoji liekov:[4] tieto lieky sú organizmom stále rozpoznávané a prijímané, ale ich funkcie budú odlišné od pôvodnej molekuly. Koncept izostérie je podobný konceptu izoelektronicity.
Jednou z molekúl vykazujúcich izostériu je 5-brómuracil, ktorý sa podobá na tymín, a je možné ním vyvolať mutácie.[5]
História a ďalšie definície[upraviť | upraviť zdroj]
Neklasické izostéry sa neriadia klasifikáciou uvedenou vyššie, ale stále zapríčiňujú podobné biologické efekty in vivo. Neklasické izostéry môžu obsahovať podobné atómy, ale ich štruktúra nenasleduje jednoducho definovateľné pravidlá.
Koncept izostérie prvýkrát formuloval Irving Langmuir v roku 1919[6] a neskôr ho v roku 1925 upravol Grimm.[1] Hans Erlenmayer rozšíril tento koncept na biologické systémy v roku 1932.[7][8][9] Klasické izostéry sú definované ako atómy, ióny alebo molekuly, ktoré majú identickú vonkajšiu elektrónovú vrstvu. Táto definícia sa neskôr rozšírila na skupiny, ktoré môžu mať podobné biologické aktivity. Potvrdením platnosti tejto definície bolo pozorovanie niektorých skupín zlúčenín, napríklad benzénu, tiofénu, furánu a dokonca pyridínu, ktoré majú podobné fyzikálne a chemické vlastnosti.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c ŠRAMEL, Pavel. Aplikácia bioizostérie pri vývoji liečiv [online]. slideplayer.gr, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
- ↑ a b JAHODÁŘ, Luděk. Rostliny způsobující otravy. Praha : [s.n.], 2018. (Vydání první.) Dostupné online. ISBN 978-80-246-4190-4. S. 222.
- ↑ Richard Silverman, The Organic Chemistry of Drug Design and Drug Action, Second Edition, 2004
- ↑ Nathan Brown. Bioisosteres in Medicinal Chemistry. Wiley-VCH, 2012, p. 237. ISBN 978-3-527-33015-7
- ↑ Bromouracil – WikiSkripta [online]. www.wikiskripta.eu, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ LANGMUIR, Irving. ISOMORPHISM, ISOSTERISM AND COVALENCE.. Journal of the American Chemical Society, 1919-10, roč. 41, čís. 10, s. 1543–1559. Dostupné online [cit. 2022-01-29]. ISSN 0002-7863. DOI: 10.1021/ja02231a009. (po anglicky)
- ↑ DOBLE, Mukesh. Biotransformations and bioprocesses. New York : Marcel Dekker, 2004. Dostupné online. ISBN 978-0-8247-4775-6. S. 60.
- ↑ ERLENMEYER, H.; WILLI, Ernst. Zusammenhänge zwischen Konstitution und Wirkung bei Pyrazolonderivaten. Helvetica Chimica Acta, 1935, roč. 18, čís. 1, s. 740–743. Dostupné online [cit. 2022-01-29]. ISSN 1522-2675. DOI: 10.1002/hlca.193501801101. (po anglicky)
- ↑ ERLENMEYER, Hans; LEO, Martin. Über Pseudoatome. Helvetica Chimica Acta, 1932, roč. 15, čís. 1, s. 1171–1186. Dostupné online [cit. 2022-01-29]. DOI: 10.1002/hlca.193201501132. (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Isostere na anglickej Wikipédii.