Jaseňovský potok (prítok Veľkého Rybného potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaseňovský potok
prameň
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Obec Malcov
Sútok zdrojníc Malcov,
 - poloha Jaseňov
 - výška 498 m
 - súradnice 49°17′29″S 21°02′13″V / 49,2915°S 21,0370°V / 49.2915; 21.0370
Ústie Veľký Rybný potok
 - poloha Malcov
 - výška 416 m
 - súradnice 49°18′01″S 21°03′38″V / 49,3004°S 21,0606°V / 49.3004; 21.0606
Dĺžka 3,0 km
Rád toku VI.
Číslo hydronyma 4-30-09-2334
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jaseňovský potok[1] je potok v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Bardejov (okres) v juhozápadnej časti územia obce Malcov. Je ľavostranným prítokom Veľkého Rybného potoka, ktorý ústi do Večného potoka v povodí Tople. Nachádza sa v geomorfologickom celku Čergov.[2][3] Má dĺžku 3,0 km.

Sútok zdrojníc[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa sútokom zdrojníc v nadmorskej výške 498 m n. m. v juhozápadnej časti územia obce Malcov na východnom svahu vrchu a lesa Jaseňov so 705 m n. m. v lesnom extraviláne v okrese Bardejov (okres) v Prešovskom kraji. Samotný vrchol vrchu Jaseňov sa nachádza už na území susednej obce Lenartov. Severná zdrojnica pramení v 530 m n. m. na obecnej hranici medzi obcami Malcov a Lenartov a obmýva juhovýchodné úpätie lúky a poľa Psiarky v Lenartove a južné úpätie pasienka a poľa Veľká hora v Malcove. Južná zdrojnica pramení v 553 m n. m. na území obce Malcov v lesnom extraviláne na juhovýchodnom úbočí vrchu a lesa Jaseňov.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od sútoku zdrojníc tečie východným smerom cez lesný extravilán, skrúca sa na severovýchod, obmýva úpätie lesa a pasienka Karkov laz, postupne vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 434 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok. V 429 m n. m. vteká do intravilánu Malcova a v 417 m n. m. ústi do Veľkého Rybného potoka ako jeho ľavostranný prítok.[4][5][6] Pramení, preteká a ústi na území obce Malcov. Nemá dôležitejšie prítoky.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v názve vrchu Jaseňov, na východnom svahu ktorého Jaseňovský potok vzniká. Názov vrchu Jaseňov vo význame miesto hromadného výskytu jaseňa vznikol zo slova jaseň príponou menného adjektíva -ov, ako bukov, hrabov, borov. Jaseň štíhly (latinsky Fraxinus excelsior) rod lesných listnatých stromov z čeľade olivovité s úžitkovým bielym drevom.[7] Zo slova jaseňov pridaním formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Jaseňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Jaseňovský potok bolo štandardizované v roku 1990.[9] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Jaseňovský potok nie je jedinečným názvom (november 2023).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-20]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-21]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 117, 118, 166, 181. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  4. Priebeh vodného toku Jaseňovský potok (prítok Veľkého Rybného potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-21].
  5. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 49. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  6. Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. Bratislava 1992. 89 s. S. 44, 45, 69, 79. ISBN 80-900509-5-6.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (18). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2009, ročník 43, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 345 - 346. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-20.]
  8. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  9. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 24, 64. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.