Ježišova dynastia (kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ježišova dynastia (v origináli The Jesus Dynasty) je kniha autora James D. Tabora, ktorá sa zaoberá osobou Ježiša ako historickej postavy a protikladnými postojmi obhajovanými cirkvou a históriou ako vedou. Autor sa v mnohých prípadoch odvoláva na Bibliu, Prameň Q, Jakubov list, Didaché alebo Tomášovo evanjelium. Bola vydaná v roku 2006.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha začína autorovým rozprávaním o archeologickej exkurzii v krajine Izrael, ktorú absolvoval so svojimi študentmi a pri ktorej narazili na hrobky, ktoré by mohli byť Ježišovho rodu. Toto odhalenie donúti autora podrobnejšie preskúmať okolnosti Ježišovho života a okolnosti jeho smrti a vzkriesenia. Čitateľ sa dozvedá hlavne o živote historickej postavy Ježiša Krista, ale aj o jeho matke alebo Jánovi Krstiteľovi.

Ježiš a Ján počas svojich životov plnili úlohu dvoch Mesiášov, ktorí hlásali na území dnešného Izraela poslušnosť ku Tóre. Netrvalo dlho a z pár nasledovníkov sa stali masy, ktoré hlásali nástup nového vládcu, Božieho syna, Ježiša. Staroveký Rím sa tohto hnutia bál, a tak najmä zo strachu dal zajať a zabiť Jána, čo poznačilo Ježiša na určité obdobie, v ktorom bola jeho viera v Boha oslabená.

Po tejto etape Ježiš znovu začal hlásať svoje učenie ľuďom a neskrýval ani odpor proti Starovekému Rímu a jej židovským posluhovačom v Izraeli. Ježiš vedel, že týmito tvrdeniami sa dostane do nepriazne Rimanov a postihne ho taký istý osud ako Jána. Predtým než bol Ježiš ukrižovaný stihol zmeniť svoje hnutie hlásajúce poslušnosť ku Tóre na kresťanstvo, ktoré bolo založené na jeho víziách a nadprirodzených zjaveniach.

Ježiš taktiež určil radu Dvanástich, ktorá bola priamym pokračovaním Ježiša a Jána Krstiteľa. Aj keď sa Rimanom nakoniec podarilo oboch Mesiášov odstrániť, kresťanstvo sa naďalej šírilo Rímskou ríšou a pretrvalo dodnes.

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Autor pri skúmaní Ježišovho života a pri čítaní mnoho iných zdrojov, zanecháva v knihe tvrdenia, ktoré môžu byť kontroverzné pre väčšinu kresťanov.

  • Panna Mária – v knihe sa uvádza, že Ježišova matka nebola Pannou, ale počala Ježiša s rímskym vojakom a Jozef sa jej ujal, keď už bola tehotná.
  • Vzkriesenie – autor upozorňuje na fakt, že v iných zdrojoch sa spomína len, že Ježišov hrob sa našiel prázdny po ukrižovaní, čo naznačuje, že jeho telo bolo najskôr unesené.
  • Ježišove schopnosti a vízie – kniha opisuje Ježiša ako bežného človeka, ktorý pracoval ako robotník v krutých časoch rímskej nadvlády a jeho vízie boli skôr jeho želania na odstránenie rímskej tyranie. Tento názor je umocnený autorovým presvedčením, že sa našla Ježišova hrobka a jeho pozostatky.
  • Mária Magdaléna – aj keď autor pripúšťa, že Mária sa objavuje vo viacerých zdrojoch a pravdepodobne bola Ježišovi veľmi blízka, čo autor odôvodňuje jej účasťou na Poslednej večeri, odmieta jej však pripisovať väčší význam ako to bolo napríklad v Da Vinciho kóde.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]