Jozef Zachar

Jozef Zachar
Narodenie	13. december 1920 Hlohovec, Slovensko
Úmrtie	1. január 2013 (92 rokov) Piešťany, Slovensko
Biografický portál

Jozef Zachar (* 13. december 1920, Hlohovec – † 1. január 2013, Piešťany) bol slovenský filmový a televízny režisér a scenárista.

Život a tvorba

Narodil sa v Hlohovci. Najprv vyštudoval literatúru a psychológiu na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Pôvodne chcel byť učiteľom, no napokon svoj život spojil s filmom. Koncom 40. rokov sa stal pracovníkom Ústavu pre školský a osvetový film – Školfilm v Bratislave a od roku 1950 pracoval ako režisér v Štúdiu populárno-vedeckých náučných filmov.

Ako režisér, autor námetov a scenárista natočil niekoľko desiatok krátkych inštruktážnych, priemyslových, populárno-vedeckých, prírodných filmov. Množstvo týchto snímok vzbudilo pozornosť aj na domácich a zahraničných festivaloch a prehliadkach a boli ocenené radou cien a vyznamenaní. Dokumentárnej tvorbe sa venoval príležitostne aj po roku 1967.

V roku 1965 sa začala Zacharova dlhoročná spolupráca s televíziou, pre ktorú realizoval niekoľko televíznych filmov a seriálov, koncom 80. rokov aj prepisy slovenských opier Jána Cikkera a Eugena Suchoňa – Juro Jánošík a Svätopluk.

Jozef Zachar sa vo svojich komediálnych a dramatických filmoch z histórie aj zo súčasnosti, určených pre dospelého alebo pre detského diváka snažil zamerať predovšetkým na požiadavky publika a na prácu s hercom. Pred kameru často umiestňoval vedľa slovenských hercov taktiež ich českých kolegov.

Záver života prežil v piešťanskom Alzheimer centre, aj tu ho navštevovali dokumentaristi a médiá. Jozef Zachar zomrel krátko po deväťdesiatychdruhých narodeninách na Nový rok 1. januára 2013 v Piešťanoch.

Zmluva s diablom

Divácky úspech zaznamenala jeho komédia Zmluva s diablom (1967), ktorá zarezonovala i v Nemecku. Zachar pre tamojšiu distribúciu dotočil do filmu niekoľko eroticky ladených scén. Pre nemecké publikum potom vytvoril aj dve kostýmové komédie – Komm, liebe Maid und mache (Poď, láska moja, a rob) a Alle Kätzchen naschen gern (Všetky mačky rady maškrtia) podľa rozmarných poviedok Honoré de Balzaca. Vynikajúco herecky obsadený film bol pre Zachara debutovým. Podľa námetu a scenára Ivana Bukovčana, príbeh o mládeži a dvojtvárnosti sveta doselých bol určený pre mládež a zároveň mládeži nepístupný. rozpráva o piatich mladých dievčatách, ktoré neprávaom obvinili, že sa rozhodli prísť o panenstvo ešte pred maturitnou skúškou. Keďže dievčinky nevedia presvedčiť okolie o nespravodlivosti podozrenia z trucu sa rozhodnú,vec” skutočne zrealizovať. Zmluva s diablom, je kritika malomeštiackych predsudkov rodičov podkladom veselohernej zápletky o piatich dievčatách, ktoré sa údajne chcú zbaviť panenstva.

Dokumentárna tvorba a Psychodráma

Do roku 1975 nakrútil takmer 100 dokumentárnych a inštruktážnych filmov s priemyselnou a poľnohospodárskou tematikou, no vrcholom Zacharovej dokumentárnej tvorby v Štúdiu populárno-vedeckých náučných filmov bol celovečerný film Psychodráma (1964). Snímka o modernej psychoterapeutickej metóde liečenia neurózy nakrútil podľa vlastného námetu a scenára. V čase vzniku bol tento pozoruhodný titul označený za „protištátny a rozvratnícky“. Jeho politické podtexty spôsobili, že film sa dostal medzi trezorované tituly. Na krátke obdobie ho sprístupnili až v druhej polovici šesťdesiatych rokov, definitívne po roku 1989. V centre pozornosti je pacient psychiatrickej liečebne, človek, ktorý sa pokúsil o samovraždu a je v hlbokej depresii. Zachar v Psychodráme okrem psychických dôvodov obohacuje portrét i o sociálno-politické súvislosti individuálnej krízy osobnosti – pokus hlavnej postavy o samovraždu bol dôsledkom komunistického teroru proti jeho rodine na začiatku päťdesiatych rokov. Patrí k najlepším dokumentárnym dielam šesťdesiatych rokov v Československu. V Psychodráme Zachar spojil nakrúcanie terapeutických sedení tromi skrytými kamerami s obsadením hlavnej postavy študentom herectva, ktorý si pripomína vlastné predchádzajúce liečenie. Film kombinuje tradičné dokumentaristické metódy s aktuálnymi návratmi cinema direct k Vertovovi a jeho „kino-oku“.

Očovské pastorále

Názov signalizuje pastiersku tému a detviansky kraj vychýrený urastenými chlapmi s divokou letorou. V hlavnej úlohe baču Goliana Július Pántik. Film Očovské pastorále prináša obraz nedôvery k družstvám, šikanovanie ľudí pre chodenie do kostola („Podporujete náboženské prežitky“), a najmä celkom nové chápanie antagonizmu medzi bezzemkom a „kulakom“. Osou sporu Goliana a predstavenstva je vzťah k družstevnému majetku. Realizačná približnosť réžie však nedokázala naplniť možnosti scenára Štefana Sokola, ktorý poskytoval zaujímavé východisko pre konfrontáciu mravných hodnôt patriarchálnej minulosti a socializmu, ľudovej tradície a konzumného pokrokárstva. Očovské pastorále prináša v spracovaní témyslovenskosti rustikálnu robustnosť, vo výsledku mu však chýba bytostné tvorivé gesto, aké poznáme napríklad od ukrajinských tvorcov (Alexander Dovženko, Jurij Ilienko).

Desať percent nádeje

Film Desať percent nádeje (1976) opäť využíva osvedčený model vzájomného prelínania súkromných a pracovných problémov. Kladie sa tu dôraz n a psychologickú kresbu hrdinov. Hybnou osou príbehu je ľudská solidarita, ktorú prejavia spolupracovníci v práci ťažko popálenému kamarátovi. Realizačná koncepcia podčiarkla nepatetickú samozrejmosť hrdinstva, dokumentaristická štylizácia obrazu nadviazala na spravodajskú vecnosť korešpondujúcu s autentickosťou reality (podnetom na vznik filmu bola skutočná udalosť).

Režijná filmografia

• 1982 Guľôčky
• 1981 Bičianka z doliny (TV film)
• 1981 Útěk (TV film)
• 1980 Demokrati
• 1980 Konec dětských lásek (TV seriál)
• 1979 Vynes na horu svoj hrob (TV film)
• 1977 Kamarátka Šuška- priniesol zaujímavú tému vzťahu detí k prírode. Ako v mnohých detských filmoch zo sedemdesiatych rokov tu však znova tvorí problém literárny základ, ktorý trpel bezradnosťou pri formovaní charakterov detí i dospelých, neodpútal sa od zaužívanej tendencie uplatňovať za každú cenu výchovný prvok.
• 1977 Sedem krátkych rokov inžiniera Hagaru (TV film)
• 1976 Desať percent nádeje
• 1975 Nepokojná láska (TV seriál)
• 1975 Rabovali Turci (TV film)
• 1975 Sebechlebskí hudci
• 1973 Milionár (TV film)
• 1973 Očovské pastorále
• 1972 Mumu (TV film)
• 1972 Stávka o Leokádiu (TV film)
• 1971 Polnočná večera (TV film)
• 1971 Zaprášené histórie Ema Bohúňa (TV seriál)
• 1970 Komm, liebe Maid und mache
• 1970 Rekviem za rytierov
• 1969 Alle Kätzchen naschen gern
• 1968 Niet inej cesty
• 1967 Zmluva s diablom
• 1966 Chvála vzdelania
• 1966 Model manželstva
• 1965 Neprebudený (TV film)
• 1965 Oko za oko (TV film)
• 1987 Juro Jánošík (TV film)
• 1987 Juro Jánošík (TV fim)
• 1984 Lampáš malého plavčíka
• 1983 Muž nie je žiadúci
• 1989 Svätopluk (TV film)

Dokumentárna filmografia

• 1964 Psychodráma
• 1956 Dobývanie soli
• 1956 Gánovský nález – náučný film o archeologickom objave skameneliny mozgu neandertálskeho človeka
• 1956 Travertín
• 1955 Keď škodci spia
• 1955 Ľadový kryštál ako geologický činiteľ
• 1955 Samo Chalupka
• 1954 Geologická činnosť vody
• 1953 Dieťa, škola a pohyb
• 1953 Geologická činnosť vetra
• 1953 Maštaľný hnoj
• 1953 Vlna je na horách
• 1952 Dve úrody za rok
• 1951 Cezpoľný beh
• 1951 Strelné práce v rudných baniach

Scenáristická filmografia

• 1966 Chvála vzdelania
• 1966 Model manželstva
• 1964 Psychodráma

Použitá literatúra

• Václav Macek, Jelena Paštéková, Dejiny slovenskej kinematografie, (Martin: Osveta, 1997). 599 s. ISBN 80-217-0400-4