Kórejské meno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kórejské meno sa skladá z dvoch častí – z priezviska a rodného mena. Väčšinou sa súčasné kórejské mená zapisujú aj pomocou kórejskej abecedy hangul, čím sa vyjadruje zvuková stránka mena t. j. výslovnosť, ale aj pomocou znakov hanča, čím sa vyjadrí význam mena.

Priezvisko väčšinou pozostáva z jednej slabiky a podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa v slovenčine uvádza ako prvé. Existuje však niekoľko priezvisk pozostávajúcich z dvoch slabík. V súčasnosti existuje v Kórei okolo 300 priezvisk. Ak sa žena vydá, ponecháva si svoje rodné priezvisko, ale deti (tak chlapci, ako aj dievčatá) dostávajú priezvisko po svojom otcovi.

Po priezvisku nasleduje rodné meno, ktoré sa väčšinou skladá z dvoch slabík a podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa tieto dve slabiky uvádzajú v slovenčine rozdelené pomlčkou. Napríklad Pan Ki-mun, kde Pan je priezvisko a Ki-mun je rodné meno. Rozdiel medzi slovenčinou a kórejčinou je ten, že kým v slovenčine je na výber konkrétne meno (napr. Adam), v kórejčine je na výber z asi 5000 znakov (slabík), z ktorých sa „poskladá“ rodné meno.

45% Kórejčanov nosí jedno z týchto troch priezvisk Kim, I, alebo Pak

Najčastejšie kórejské priezviská sú Kim, I a Pak. Ich nositelia tvoria v Južnej Kórei asi až 45 % populácie. V Kórei je veľmi dôležitý klanový systém, kde každý jednotlivec je príslušníkom konkrétneho klanu. Spoločným znakom klanu je okrem nosenia rovnakého priezviska aj pôvod z tej istej oblasti, mesta. (Napríklad klan Kim z Kimhä). Väčšinou toto miesto je miestom narodenia najstaršieho predka daného klanu. Kvôli tomu Kórejčania po stáročia uchovávajú záznamy o svojich predkoch (tzv. genealogické tabuľky), ktoré môžu siahať aj viac ako 1000 rokov dozadu.

Mená na Kórejskom polostrove sa postupom času vyvíjali. Ešte pred 2000 rokmi príslušníci rôznych kmeňov, ktoré obývali tieto teritóriá, nepoužívali priezvisko a ich meno bolo pôvodom z ich rodného jazyka. Až počas obdobia Troch kráľovstiev pod vplyvom čínskej kultúry začali prijímať, najprv králi a šľachta, čínske mená s „kórejskou“ výslovnosťou. Tento spôsob sa stal v kruhoch vládnej vrstvy bežný počas panovania kráľovstva Šilla a obyvatelia kráľovstva Korjo už prevažne používajú tento systém.

V niektorých obdobiach, keď Kórea bola pod nečínskym vplyvom – menovite pod nadvládou Mongolska, mandžuskej dynastie či počas japonskej okupácie Kórey (1910-1945) – bolo zaužívané používanie mien z týchto krajín. Najväčší nátlak na zmenu kórejských mien bol práve medzi rokmi 1940-1945, keď japonská okupácia vrcholila. V tom čase až 84% populácie bolo donútených si zmeniť, alebo aspoň registrovať nové, japonské meno.

Zvyk dávať rovnaké meno synovi po otcovi (dcére po svojej matke), po predkovi, alebo po nejakom významnom človeku je nielen v Kórei, ale skoro v celej východnej Ázii tabu.