KEO

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

KEO je satelitná časová kapsula, ktorá bude vyslaná do vesmíru v rokoch 2010 alebo 2011, aby uchovala odkazy obyvateľov planéty Zeme svojim potomkom v budúcnosti vzdialenej 50 000 rokov. Ide o projekt podporovaný aj UNESCO (ktorá ho označila za „Projekt 21. storočia“), spoločnosťou Hutchison a Európskou kozmickou agentúrou (ESA).

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Každý jednotlivec mohol prispieť svojím odkazom určeným budúcim obyvateľom našej planéty – uzávierka bola do 31. Decembra 2009. Správa mohla byť buď zadaná priamo na oficiálnej stránke projektu alebo zaslaná organizátorom emailom. Organizátori taktiež vyzývali každého, aby získavali odkazy od detí, starších občanov či tých, ktorí nemajú potrebné vzdelanie tak, aby každá kultúra, etnikum či skupina ľudí na Zemi bola zastúpená. Satelit bude mať kapacitu niesť až štvorstránkový odkaz od každého z viac ako 6 miliárd obyvateľov našej planéty. Všetky obdržané odkazy budú po vypustení satelitu publikované na internete bez mien svojich autorov.

Ďalší obsah[upraviť | upraviť zdroj]

KEO ponesie na palube tiež diamant, ktorý bude obsahovať kvapku ľudskej krvi, vzorky vzduchu, morskej vody a pôdy. Na jednej z doštičiek diamantu bude zaznamenaná DNA ľudského genómu. Okrem toho ponesie satelit tiež astronomické hodiny, ktoré budú ukazovať rotačné frekvencie niekoľkých pulzarov; fotografie ľudí všetkých kultúr žijúcich na Zemi a "Súčasnú Alexandrijskú knižnicu" – encyklopedický súhrn súčasných ľudských vedomostí.

Technické podrobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy a encyklopédia znalostí budú uložené v sklenených, radiácii odolných DVD. Symbolické návody v niekoľko rôznych formátoch budú zobrazovať súbor inštrukcií k zostaveniu DVD prehrávača, ktorý zrejme nebude za 50 000 rokov existovať ani ako historický artefakt.

Telo samotného satelitu bude mať tvar hladkej gule o priemere 80 cm s mapou Zeme na svojom povrchu, obklopenom vrstvou hliníka, vrstvou tepelnej ochrany a niekoľko ďalšími vrstvami titánu a ďalších ťažkých kovov vyplnených vákuom. To by malo zaistiť odolnosť proti kozmickému žiareniu, pri vstupe do atmosféry, zrážkam s drobným kozmickým odpadom atď. Keď dôjde ku vstupu satelitu do pozemskej atmosféry, termálna vrstva vytvorí umelú polárnu žiaru a tím upozorní prípadných pozorovateľov, pretože neponesie žiadny aktívny komunikačný (ani pohonný) systém. Naplánovaná obežná dráha so vzdialenosťou 1 800 km nad povrchom je naplánovaná tak, aby sa sonda vrátila späť zhruba o 500 storočí, teda rovnaký čas ako uplynul od vytvorenia prvých ľudských jaskynných malieb.

História projektu[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt KEO bol navrhnutý v roku 1994 francúzskym vedcom a umelcom Jean-Marc Philippom, priekopníkom v oblasti kozmického umenia. Odkazy začali byť zhromažďované so zámerom vypustiť sondu už v roku 2001. Štúdia technickej uskutočniteľnosti a ďalšie rôzne zdržania spôsobili odklad štartu až na obdobie 2007/2008, za predpokladu dostupnosti rakety Ariane 5, ktorú prisľúbila ESA.

Podobné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Niekoľko kozmických sond, ktoré boli v minulosti vyslané do vesmíru, obsahuje časové schránky určené obyvateľom Zeme budúcnosti alebo i mimozemským civilizáciám. Satelit LAGEOS, ktorý vstúpi späť do atmosféry našej planéty za 8,4 milióna rokov, nesie na svojej palube plaketu ukazujúcu konfiguráciu pozemských kontinentov v minulosti, súčasnosti i budúcnosti. Sondy Pioneer 10 a Pioneer 11 obe obsahujú zlatú plaketu nesúcu základné informácie o našej civilizácii vo forme nákresov. Známejšia je zlatá platňa, ktorú na palube nesú sondy Voyager 1 a Voyager 2 a ktorá obsahuje zvuky a obrazy zo Zeme spolu so symbolickými inštrukciami pre prehranie záznamu a umiestením planéty pôvodu.