Kartír

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kartír na reliéfe v Nakš-i Radžábu

Kartír (žil v 3. storočí po Kr.) bol veľkňaz zarathuštrovskej cirkvi v sásánovskej Perzii. Je považovaný za náboženského reformátora a zakladateľa zarathuštrovskej ortodoxie.

Kartírova kňazská dráha začala zrejme prostým mágom, za Šápúra I. bol povýšený na dvorného kňaza a sprevádzal kráľa na jeho výpravách. Nakoniec sa stal móbadom, teda popredným predstaviteľom zarathuštrovskej cirkvi. V tejto funkcii tvrdo presadzoval svoje náboženské predstavy, odmeňoval lojálnych kňazov a trestal tých, ktorých postoje pokladal za kacírske. Neskôr vyzýval na prenasledovanie židov, budhistov, kresťanov a manichejcov.

Šápúrov syn Hormizd I. udelil Kartírovi titul „najvyšší mág Ahuramazdy“ a posilnil tak jeho vplyv. Aj králi Báhrám I. a Báhrám II. Kartíra podporovali, takže sa neskôr stal veľkňazom a sudcom ríše; zároveň bol povýšený medzi perzskú nobilitu.

Kartír po sebe zanechal celý rad nápisov, v ktorých vypočítavá oltáre ohňa, ktoré založil, a zdôrazňuje svoje zásluhy o ríšu. Manichejské spisy ho spomínajú ako popredného odporcu Máního a prenasledovateľa jeho viery; zdá sa, že jeho vplyv opadol za kráľa Narséa, ktorý perzekúciu inovercov zastavil. Dátum jeho smrti nie je známy.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Schippmann, K.: Grundzüge der Geschichte des sasanidischen Reiches, Darmstadt 1990.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]