Kaučuk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Surový prírodný kaučuk odkapávajúci z kaučukovníka

Kaučuk je polymérový materiál prírodného alebo syntetického pôvodu, vyznačujúce sa veľkou pružnosťou, teda schopnosťou sa účinkom vonkajšej sily výrazne deformovať a potom opäť zaujať pôvodný tvar. Je to teda tzv. elastomér. Kaučuky sú základnou surovinou pre výrobu gúm. Guma vzniká z kaučuku vulkanizáciou, čo je teplom alebo katalyzátorom (urýchľovač) podporovaná reakcia vulkanizačného činidla (napr. síry alebo sírnych zlúčenín). Tá vedie k vzniku disulfidických mostíkov medzi makromolekulami gumy a k tvorbe riedkej trojrozmernej polymérnej siete. Čím dlhšie vulkanizácia prebieha, tým viac mostíkov vzniká a tým je výsledná guma tvrdšia. Vulkanizáciou sa zvyčajne zásadne zlepšia vlastnosti kaučuku, napríklad pevnosť v ťahu, vratnosť deformácie, štruktúrna pevnosť, odolnosť a rozpustnosť.

Prírodný kaučuk[upraviť | upraviť zdroj]

Z chemického hľadiska ide o cis -1,4-polyizoprén. Z tropického stromu kaučukovníka brazílskeho sa narezávaním jeho kôry získava surový kaučuk (latex). Ten sa upravuje zrážaním napr. kyselinou mravčou, perie vodou a vysuší na materiál zvaný krepa. Jeho ďalšími úpravami (prídavkom plnív, ďalších aditív a vulkanizáciou) sa vyrába prírodný kaučuk.

Syntetické kaučuky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrába sa polymerizáciou alebo kopolymeráciou niektorých nenasýtených uhľovodíkov, môže mať rôzne zloženie. Medzi najbežnejšie druhy patria polybutadienové kaučuky, etylén – propylénové gumy a izoprenové kaučuky (ich monomérom je izoprén, teda sú chemickú obdobou prírodného kaučuku). Medzi syntetické gumy patria aj silikónové kaučuky, čo sú zosieťované Polysiloxány, ale aj Polychloroprene a iné halogénované kaučuky. Z kaučuku na báze uhľovodíkov sa guma vyrába prídavkom plnív, antioxidantov, vulkanizačných činidiel a následnou vulkanizáciou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodný kaučuk bol v Európe známy približne od polovice 18. storočia. Kaučukovníky pre jeho výrobu sa pestovali až do druhej polovice 19. storočia len v Južnej Amerike, neskôr aj v juhovýchodnej Ázii. Rozhodujúce pre širšie využitie prírodného (a neskôr i syntetického kaučuku) bol vynález vulkanizácie, ktorý sa zvyčajne pripisuje američanovi Charlesovi Goodyearovi a datuje sa do roku 1844. Prvými synteticky pripravenými kaučukmi bol polyizoprén (1909 v Nemecku) a polybutadién (1910 v Rusku). Významný bol aj vynález butadién-styrén termoplastického kaučuku, ktorý vyrobili nemeckí chemici v roku 1935.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaučuk na českej Wikipédii.