Kolofónia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kolofónia

Kolofónia (nesprávne kalafúna) je tuhý destilát terpentínovej silice vodnou parou zo živice ihličnatého stromu (najmä borovice alebo smreka), ktorý sa používa pri výrobe lacných lakov, tmelov, mydiel, na natieranie sláčikov a remeňov a pod., ako aj na spájkovanie. Názov je podľa starovekého mesta Kolofón v Malej Ázii.

Chemicky ide o zmes slabých organických kyselín. Pri izbovej teplote je nerozpustná vo vode, s vysokým izolačným odporom a inertná voči kovom. Topí sa medzi 60 – 80 °C, úplne tekutá je pri 120 °C. V horúcom stave reaguje ako silná kyselina. Má schopnosť rozrušiť tenké vrstvy oxidov pri teplotách 200 °C za 1 – 2 s. Reakčná schopnosť kolofónie nezodpovedá moderným požiadavkám, preto sa pridávajú aktivátory a ďalšie prísady, ktoré zväčšujú čistiacu schopnosť a zvyšujú teplotnú odolnosť.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa pri spájkovaní cínom, drôt na cínovanie sa vyrába tak, že vnútrajšok cínového drôtu na spájkovanie obsahuje kolofóniu na zlepšenie čistiacej schopnosti – tekutý cín lepšie chytá na materiál ktorý chceme pricínovať. Významné využitie má v hudbe – nanáša sa na tetivu sláčikov pre zvýšenie trecieho odporu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolofónia