Kométy Kreutzovej skupiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kométy Kreutzovej skupiny alebo kométy Kreutzovej rodinykométy, ktoré majú perihélium svojej dráhy v tesnej blízkosti slnečného povrchu. Pri svojich tesných priblíženiach k Slnku sa vyparia, alebo dopadnú na Slnko a predpokladá sa, že môžu vyvolať výron koronálnej hmoty.

Táto skupina dostala pomenovanie podľa nemeckého astronóma Heinricha Kreutza, ktorý pohyby týchto telies intenzívne študoval. Najviac informácií o kométach tohto druhu nám zatiaľ poskytla sonda SOHO. SOHO disponuje 2 koronografmi, prístrojmi na zatienenie slnečného disku, vďaka ktorému môže zaznamenať kométy aj v tesnej blízkosti slnečného disku.

Kométy Kreutzovej skupiny obiehajú po veľmi excentrických dráhach s obežnou dobou 500 až 1000 rokov. Ich perihélium je od Slnka vzdialené menej ako 0,07 AU, čo je len desatina vzdialenosti Venuše od Slnka. Pravdepodobne prvá zatiaľ známa zmienka o kométe tejto skupiny pochádza z roku 418 od historika Filostorgia, ktorý zakreslil kométu počas úplneho zatmenia Slnka. V súčasnosti poznáme takmer 1500 komét[1], podľa iného zdroja až vyše 2000 komét[2] tejto skupiny. Kométy objavené sondou SOHO sa nazývajú SOHO kométy.

Predpokladá sa, že kométy Kreutzovej skupiny vznikli rozpadom jediného veľkého materského telesa, pravdepodobne pod vplyvom slapových síl Slnka. Odhaduje sa, že toto teleso malo priemer asi 120 km a jeho rozpad nastal asi pred 10 – 20 tisíc rokmi. Rozpadom vznikli dve hlavné skupiny označované ako I a II.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Eduard Pittich, Nina Solovaya (2008). "Dynamika Slnečnej sústavy". Kozmos XXXIX (5): strany: 16.
  2. Vojtech Rušin (2005). Slnko, naša najbližšia hviezda. Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava, strana 200. ISBN 80-224-0864-6.