Konzervatívna strana (Uhorsko)
| Konzervatívna strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1846 |
| Rozpustenie | 1849 |
| Predseda | Emil Dežőfi |
Konzervatívna strana bola uhorská politická strana lojálna k cisárskemu dvoru.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Konzervatívna strana vznikla v roku 1846 zo skupiny mladých konzervatívnych šľachticov - poslancov uhorského snemu lojálnych k viedenskému panovníckemu dvoru. Bola to prvá politická strana Uhorska v modernom zmysle slova, aj keď bez masového členstva a regionálnych štruktúr. Programom strany bolo presadzovať záujmy Uhorska v rámci ríše a zachovanie silnej habsburskej monarchie. Na rozdiel od liberálnej opozície nechcela Viedeň konfrontovať a chcela zladiť uhorské záujmy s imperiálnymi záujmami ríše.
Primárne presadzovali záujmy aristokracie a šľachty, ale na rozdiel od starých konzervatívcov už nepovažovali zachovanie feudalizmu za prioritu. Uznávali jeho zastaranosť a podporovali pomalé, alebo čiastočné posilňovanie občianskej spoločnosti.
Ich vodcom gróf Emil Dežőfi a chcel pre záujmy strany získať aj ríšskeho kancelára knieža Metternicha s argumentom, že aj Viedeň má záujem na uskutočnení umiernených reforiem, ak chce poraziť opozíciu. Strana sa počas revolúcie priblížila k Opozičnej strane a v roku 1849 sa s ňou zlúčila. Za čiastočného nástupcu Konzervatívnej strany možno považovať Adresnú stranu.
Programové priority[upraviť | upraviť zdroj]
- Nezmenené zachovanie vzťahu s Rakúskom na základe Pragmatickej sankcie a zachovanie ríšskych inštitúcií
- Spoločné colné územie s Rakúskom
- Voľby do uhorského snemu a miestnych samospráv na základe ľudového zastúpenia, avšak s vysokou cenznou podmienkouo
- Obmedzená sloboda tlače, náboženstva a prejavu
- Transformácia systému miest
- Zriadenie centralizovanej verejnej správy riadenej zhora nadol a pomalé reformy
- Zlepšenie a rozvoj dopravnej infraštruktúry
- Uskutočnenie čiastkových reforiem v otázke poddanstva a zachovanie inštitútu dobrovoľného dedičstva
- Tolerantný postoj k národnostiam
Štúrovci a Konzervatívna strana[upraviť | upraviť zdroj]
O názore štúrovcov na Konzervatívnu stranu hovorí aj list, ktorý Štúr, Hodža, Hurban a Jozef Kozáček adresovali bánovi Jelačičovi v marci 1849:
„U nás v Uhorsku zvíťazila konzervatívna maďarská strana, tá, ktorá aj obyčajný ľud náš doteraz najviac utlačovala a národ náš tak ako aj druhá strana, len pozornejšie a opatrnejšie podkopávala. Z tej strany prišli aj do našich stolíc kráľovskí komisári. Oni, nehľadiac na to, že my s cisárom verne držali a spolu s vojskom proti jeho vrahom bojovali, utláčajú náš národ a zahadzujú našu národnosť, ako nám to aj predtým robili Maďari. Uviedli sú opäť do všetkých našich stolíc maďarčinu, uviedli starých dráčov národa do úradov, všetko Košútových sluhov proti dobrovoľníkom našim, ako nejakému živlu slovenskému robia čo len môžu, nás náčelníkov národa nášho tuho a neprestajne u vlády očernievajú.“[1]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konzervatív Párt (Magyarország) na maďarskej Wikipédii.
- ↑ STEHLOVÁ, Erika. Ľudovít Štúr a Charváti / Objavená korešpondencia [online]. Bakalárska práca, Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav slavistiky, 2009, [cit. 2023-03-01]. Dostupné online.