Korozluky (zámok)

	Korozluky
	zámok
	priečelie
Štát	Česko
Región	Úsťanský kraj
Okres	Most
Obec	Korozluky
Súradnice	50°28′46″S 13°43′32″V / 50,479583°S 13,725556°V
Staviteľ	František Václav Rajský z Dubnice
Štýl	Klasicizmus
Vznik	okolo roku 1775
	Korozluky Poloha na mape Česka
	Wikimedia Commons: Korozluky Castle
	Webová stránka: www.zamekkorozluky.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 50°28′46″S 13°43′32″V / 50,479583°S 13,725556°V

Zámok Korozluky je klasicistický zámok nachádzajúci sa na južnom svahu Jánskeho vrchu nad obcou Korozluky v okrese Most v Úsťanskom kraji. Od roku 1958 je chránený ako kultúrna pamiatka ČR.^[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a premeny[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste dnešného zámku stála stredoveká tvrdza spomínaná prvýkrát už v roku 1408, ktorá neskôr zanikla. Okolo roku 1775 dal na jej mieste František Václav Rajský z Dubnice, krajský hajtman litoměřického kraja vystavať neskoro barokový jednoposchodový kaštieľ. Stavba bola v roku 1786 súdne predaná na zaplatenie dlhov. Zámok v roku 1806 nechal vtedajší majiteľ rytier Václav Beníško z Dobroslavi prestavať do klasicistickej podoby ako jednoposchodovú dvojkrídlovú stavbu. V roku 1848 sa stali majiteľmi zámku pivovarskí podnikatelia z Mostu Alex a Josef Fleischeroví, ktorí ho v roku 1870 prestavali do dnešnej podoby. V roku 1887 kúpila zámok rodina Richterových a vlastnila ho až do konfiškácie v roku 1945.

Zámok po roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]

Po druhej svetovej vojne slúžil kaštieľ ako ubytovňa, potom sa jeho používateľom stalo družstvo Včela, krátko aj miestne JRD. V roku 1960 bolo na zámku zriadené odborné poľnohospodárske učilište, ktoré však bolo následne preložené do Podbořan. S plánovanou adaptáciou zámku na školu vrátane prístavby učební a telocvične sa síce započalo, ale nikdy nebola dokončená. Potom zámok slúžil ako administratívna budova Státního statku Bílina a nakoniec ako sklady civilnej obrany pre Okresný národný výbor v Moste. Po vyprataní bola stavba ponechaná osudu, až sa z nej stala ruina s obvodovými múrmi bez strechy. Rovnako poškodený bol aj priľahlý park a kaplnka. Na objekt bol preto vydaný demolačný výmer.

Obnova zámku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 získal torzo zámku architekt Miroslav Perout ako náhradnú reštitúciu za hračkársku továreň v Mělníku a začal jeho obnovu. Novému majiteľovi sa podarilo na záchranu získať jednak dotácie od okresného úradu a ďalej v rámci Programu záchrany architektonického dedičstva ČR Ministerstva kultúry bola vykonaná hrubá stavba. Potom prispel Ústecký kraj na opravu interiérov a priľahlého zámockého parku. Park sa dostal tiež do Programu na obnovu záhrad a parkov Ministerstva životného prostredia.

Zámocký park[upraviť | upraviť zdroj]

Park vrátane obory nechali na konci 19. storočia zriadiť vtedajší majitelia Richterovi. Tí tiež nechali pri príjazdovej ceste vystavať kaplnku sv. Jozefa v podobe rotundy.

Devastácia sa nevyhla ani parku. Postupne zarastali náletovými drevinami a priestor slúžil ako skládka odpadu, predovšetkým popola a škvary z kotolne.

Regenerácia zámockého parku počíta s postupným vyčistením a vysadením parku novými stromy aj teplomilnými a suchomilnými rastlinami, ktoré sú typické pre neďaleké chránené územie - národnú prírodnú pamiatku na Jánskom vrchu. V parku už bola obnovená kaplnka sv. Jozefa, ktorú v roku 2004 znovu vysvätil litoměřický biskup Josef Koukl. Park bude doplnený lavičkami a sochami.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sú na zámku dve pamiatkové expozície. V prízemí je sakrálne umenie z mobiliáru starých mostových kostolov, na poschodí potom zámocké interiéry z 18. a 19. storočia. Zámok je pre verejnosť prístupný po dohode s majiteľom zámku pánom Peroutom.

Celý areál zámku je už dnes využívaný aj k ďalším kultúrnym a spoločenským účelom. V roku 2008 sa v parku a zámku pre verejnosť uskutočnil spoločenský večer Veľká nočná hudba, ktorý má pokračovanie v roku 2009.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Katalóg kultúrnych pamiatok Česka [online]. 2015-05-22. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

ANDĚL, Rudolf, a kol. Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku: Severní Čechy. Praha: Nakladatelství Svoboda. Kapitola Korozluky – zámek, s. 212–213.
MACAN, Jiří. Pravnuk císařského dvorního rady opravil Korozluky. Kulturní kalendář Mostecka Pontanus, september 2007, roč. 2, čís. 7, s. 20–21. Dostupné online.
VESELÝ, Jan. Splnil si sen, zachránil zámek. Rodina ale málem zbankrotovala [online]. Praha: IDNES.cz, 2009-11-12, [cit. 2015-05-22]. Dostupné online.