Kristus (titul)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (17. 11. 2021)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kristus: Tento článok je o kresťanskom teologickom titule. O iných významoch pozri Kristus (rozlišovacia stránka).
Ikona Kristus Pantokrator
Kristov monogram

Kristus, je synonymom mena Ježiš a kresťania ho používajú aj ako meno, aj ako titul. Používa sa v slovnom spojení „Ježiš Kristus“, čo znamená „Ježiš Mesiáš“, aj samostatne ako „Kristus“.[1] Listy apoštola Pavla, sa často odvolávajú na Ježiša oslovením „Ježišovi Kristovi“ alebo „Krista“.[2] Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, čl. 436, sa titul Kristus stáva Ježišovým vlastným menom.[3]

Slovo Kristus (a podobné hláskovanie) sa vyskytuje vo väčšine európskych jazykov. Ľudia často používajú „Kristus“, ako meno, ako časť mena „Ježiš Kristus“, hoci pôvodne to bol titul („Mesiáš“). Jeho použitie s menom, „Ježiš Kristus“, zdôrazňuje jeho povahu ako titulu.[4][5]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kristus pochádza z gréckeho slova χριστός (chrīstós), čo znamená „pomazaný“. Slovo je odvodené z gréckeho slovesa χρίω (chrī́), ktoré znamená „pomazať“. V gréckej Septuaginte bol christos použitý na preklad hebrejského מָשִׁיחַ (Mašíaḥ, mesiáš), čo znamená „[ten, kto je] pomazaný“.[6][1]

Vývoj použitia titulu[upraviť | upraviť zdroj]

Grécke christos je v preklade Starého zákona ekvivalentom pre hebrejské Mašiach a znamená „pomazaný“ v tom najširšom zmysle, predovšetkým však ako trojaký úrad kňaza, kráľa, alebo proroka, čo boli úrady, do ktorých sa vstupovalo skrze pomazanie olejom. V neskoršom starozákonnom židovstve sa Mašiach (po slovensky mesiáš ) stal eschatologickým očakávaným „Božím pomazaným“ v zmysle ideálneho kráľa, proroka a veľkňaza.[3]

Pre veriacich kresťanov je týmto očakávaným mesiášom, teda i naplnením starozákonných proroctiev a prisľúbení práve Ježiš z Nazareta. Preto mu od začiatku prisudzujú titul, ktorý v Novom zákone nájdeme v gréckej podobe christos, po slovensky Kristus.[3][7]

Proroctvá a prisľúbenia Starého zákona[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa kresťanského výkladu bol príchod Ježiša predpovedaný[3] proroctvami a prisľúbeniami. Starozákonných proroctiev je až 199, mesiášskych miest vyše 300:[8]

  • Proroctvo o Betleheme (Mich 5,1-2): „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti. Preto ich vydá až do času keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela.“[9][8]

Mesiáš a Kristus v Novom zákone[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie, či titulovanie Ježiša za Mesiáša, teda Krista, sa často používa v Novom zákone:

  • Vyznanie Marty, (Jn11,27): „Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."“[10] Donald W. Ekstrand z toho vyvodzuje, že oba tituly, Mesiáš i Boží syn boli medzi Ježišovými nasledovníkmi všeobecne prijaté.[11]

Christológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Christológia

Christológia, doslovne „chápanie Krista“, v kresťanskej dogmatickej teológii študuje ľudskosť a Božstvo Ježiša Krista, jeho vykupiteľského dielo a vzťah medzi týmito aspektmi.[12][13] Vnímanie a chápanie Ježišovho Božstva a Ježišovho človečenstva neprijali všetky kresťanské cirkvi rovnako. Tvrdenie Chalcedononského koncilu z roku 451, že osoba Ježiša Krista pozostáva z oboch prirodzeností, Božskej i ľudskej, nezmiešane, nezameniteľne, nerozdelene a neoddelene, sa zakladá na predpoklade, že „bytie“ Boha je kvalitatívne odlišné od „bytia“ stvorenia.[14] Podľa katolíckeho biskupa Roberta Barrona nejde o hru s nulovým súčtom, teda obe prirodzenosti sú nekonkurenčné. V Ježišovi sa potom Boh stáva človekom bez toho, aby prestal byť Bohom a súčasne bez toho, aby narušil integritu novej stvorenej prirodzenosti, ktorú nadobúda.[14] Väčšina hlavných vetiev západného kresťanstva a východného pravoslávia sa hlási ku Chalcedónskemu koncilu. Katechizmus Katolíckej cirkvi, čl. 467, v súvislosti s Chalcedónskym koncilom používa pre Ježiša meno(titul) Kristus.[15]

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Použitie „Χ“ ako skratky pre „Kristus“ pochádza z gréckeho písmena Chi (χ) v slove Christós (grécky : Χριστός). Raný Kristov monogram je symbol zložený z písmen Chi a Rho, ktorý vznikol tak, že sa prvé dve grécke písmena v slove Christós, chi (Χ) a rho (Ρ), prekladajú cez seba vytvárajúc symbol ☧.[16] Pre meno v tvare Ježiš, alebo Ježiš Kristus existujú aj ďaľšie monogramy.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b JANČOVIČ, Jozef. Poznávame tituly Ježiša v evanjeliu [online]. katolickenoviny.sk, 2020-01-23, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  2. ↑ Sväté písmo online, Hľadaný výraz: Kristus, https://svatepismo.sk/hladat?term=kristus
  3. ↑ a b c d Katechizmu Katolíckej cirkvi, čl. 436, KATECHIZMUS [online]. katechizmus.sk, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
  4. ↑ Ježiš Boh a človek, s.30-31, Jesus - God and Man. [s.l.] : Westminster John Knox Press, 1982. 428 s. ISBN 978-0-664-24468-2. (po anglicky)
  5. ↑ Encyklopédia svetových náboženstiev, s. 212, Merriam-Webster, Inc; MERRIAM-WEBSTER STAFF. Merriam-Webster's Encyclopedia of World Religions. [s.l.] : Merriam-Webster, 1999. 1181 s. ISBN 978-0-87779-044-0. (po anglicky)
  6. ↑ Messiah Retrieved February 4, 2020, anglicky
  7. ↑ Kto je Ježiš Kristus?, str. 118, BARRON, Robert. Obnovme si nádej : podnety pre novú evanjelizáciu. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 479 s. ISBN 978-80-8191-309-9.
  8. ↑ a b Starozákonné proroctvá o Vykupiteľovi, CHOVANEC, Marián. Kristológia I. [online]. bbdieceza.sk, November 2017, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  9. ↑ Sväté písmo, prorok Micheáš, kap.5 Vyhľadávanie [online]. svatepismo.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  10. ↑ Evanjelium podľa Jána - kapitola 11 [online]. svatepismo.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
  11. ↑ EKSTRAND, Donald W.. Christianity. [s.l.] : [s.n.], 2008. ISBN 978-1-60477-929-5. S. 81. (po anglicky)
  12. ↑ Teologický časopis, KOSTÚROVÁ, Ivana. TRILÓGIA „JEŽIŠ Z NAZARETU, PÁN A SPASITEĽ“ [online]. tftu.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  13. ↑ Kristológia I., CHOVANEC, Marián. Úvod [online]. bbdieceza.sk, November 2017, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Dôsledky pre náuku o vtelení Božieho syna, str. 145, BARRON, Robert. Obnovme si nádej : podnety pre novú evanjelizáciu. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 479 s. ISBN 978-80-8191-309-9.
  15. ↑ Katechizmu Katolíckej cirkvi, čl. 467, KATECHIZMUS [online]. katechizmus.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
  16. ↑ Kristov monogram, strana 66. STEFFLER, Alva William. Symbols of the Christian Faith. [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2002. 166 s. ISBN 978-0-8028-4676-1. (po anglicky)
  17. ↑ Symbol XP a IHS, Miroslav Herold SJ. Jezuitský znak IHS [online]. jesuit.cz, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Christ (title) na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kristus_(titul)&oldid=7275091“