Kryptomonády

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kryptomonády
Rhodomonas salina CCMP 322.jpg
Rhodomonas salina
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Chromista Chromista
Oddelenie Kryptomonády Cryptophyta
Vedecký názov
Cryptophyta

Kryptomonády alebo kryptomonádky (lat. Cryptophyta, Cryptophyceae, Cryptomonadida, Cryptomonadales, Cryptistae) sú taxón (oddelenie, podríša, trieda, rad a pod.) jednobunkovcov (radia sa pod Chromista resp. pod prvoky resp. pod riasy). Ide o jednobunkové jednojadrové mikroskopické riasy, ktoré majú oválny tvar. Niektoré sa pohybujú pomocou bičíkov, iné sú nepohyblivé. Ako súčasť planktónu majú veľký ekologický význam.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch bunky pokrýva obal periblast, pod ktorým sú vymrštiteľné telieska - trichocysty. Trichocysty majú aj iné oddelenie; trichocysty kryptomonád sa nazývajú ejektozómy. Pod plazmatickou membránou majú bielkovinové doštičky.

Vyživujú sa fototrofne podobne ako rastliny. Niekedy je však u nich fototrofia kombinovaná s fagotrofiou alebo osmotrofiou, čiže ide o mixotrofiu. Ako všetky eukaryotické organizmy majú fotosyntetické farbivá uložené v chloroplastoch. Chloroplast je len jeden nebo dva. Obsahujú chlorofyly a + c2. Z karoteniodov je u nich najčastejší alfa-karotén, ale vyskytuje sa aj beta-karotén. Z xantofylov obsahujú alloxabtín alebo fykoerytrín či fykocyanín.

Zásobné látky sú uložené v chloroplastoch v telieskach zvaných pyrenoidy. Vzácne je vyvinutá aj červená škvrna stigma. Hlavnou zásobnou látkou je škrob.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovanie je nepohlavné, delením, pohlavné rozmnožovanie bolo zatiaľ dokázané iba u druhu Chroomonas acuta. Nepohlavné rozmnožovanie prebieha pozdĺžnym delením bunky.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kryptomonády sú odolné voči chladu, z čoho vyplýva ich značný význam v potravinovom reťazci. Sú to prví jarní producenti v sladkých aj morských vodách a kvôli mäkkému povrchu ich zooplanktón dobre strávi. Žijú v rybníkoch a priehradách, antarktických jazerách pokrytých ľadom (druhy Chroomonas lacustris a Cryptomonas sp.). Nevadí im nedostatok svetla, pretože majú pigmenty, ktoré sú schopné využiť aj malé množstvo svetla. Niektoré sú tolerantné k sírovodíku. Druh Mesodinium rubrum žije v symbióze s morským nálevníkom. Niektoré kryptomonády sú pravdepodobne toxické.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Kryptomonády:

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]