Kypselos (Korint)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Muži sa pri pohľade na malého Kypsela obmäkčia, autor:Franz Caucig (1755–1828)

Kypselos (starogr. Κύψελος – Kypselos) bol korintský tyran v 7. stor. pred Kr.[1][2] (655 – 625 pred Kr.)[3][4]

Kypselos bol po matke Bakchiovec, ale jeho matku Labdu[5] pre telesnú chybu rodina zavrhla a musela sa vydať za Korinťana Éetióna,[6] ktorý pochádzal z ľudu. Jej rodina sa tiež dohodla, že ak sa jej narodí syn, pre istotu ho usmrtia, aby sa nepodieľal na vláde. Korintu v tom čase vládli prytani, každoročne jednotlivo zvolení z rodiny Bakchiovcov.[2][7] Keď sa potom Labde narodil synček, úsmev dieťatka príchodzích mužov natoľko obmäkčil, že to neboli schopní urobiť.[5] Matka ale po tejto príhode dostala strach a dieťatko radšej schovávala v truhlici. Truhlica sa povie po grécky kypselé a synček preto dostal meno Kypselos.[8]

Keď Kypselos dospel, dovolili mu vstúpiť do vojska, kde svojou statočnosťou získal hodnosť vojvodcu a svojim vystupovaním aj priazeň ľudu.[3] Keďže vedel, že korintský ľud nenávidí vládnuci klan Bakchiovcov, využil svoju obľubu, postavil sa im do čela a s ich pomocou vládu zvrhol. Ako vládca potom splnil čo sľuboval. Bakchiovcov pripravil o pôdu (mnohých aj o životy[5]) a rozdelil ju bezzemkom.[3] Údajne sa potom svojimi činmi ľudu tak zaliečal, že bol počas svojej tridsaťročnej vlády stále obľúbený. Keď umrel, korintský ľud bez námietok uznal jeho syna Periandra za nového samovládcu.[3]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
  2. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,4.
  3. a b c d Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 181-182.
  4. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 67.
  5. a b c Herodotos, História, 5,92.
  6. Herodotos, História, 1,14.
  7. Eusebios, Kronika 2,221.[1]
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,17,5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]