Kyselina azidovodíková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina azidovodíková
Kyselina azidovodíková
Kyselina azidovodíková
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec HN3
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 43 gmol-1
Teplota topenia −80 °C
Teplota varu 37 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7782-79-8
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina azidovodíková (tiež azoimid, kyselina dusíkovodíková), HN3, je bezfarebná, ostro páchnuca, nestála, jedovatá kvapalina. Je extrémne explozívna už pri laboratórnych podmienkach.

Jej soli nazývame azidy. Alkalické azidy sú stále, kým azidy ťažkých kovov sú veľmi explozívne.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pripraviť ju môžeme vytlačením z jej solí silnou kyselinou, väčšinou sa používa koncentrovaná kyselina sírová a azid sodný:

2 NaN3 + H2SO4 → 2 HN3 + Na2SO4

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina azidovodíková je veľmi jedovatá, pôsobí ako protoplazmatický jed, silno dráždi sliznice a má neznesiteľný zápach, vďaka čomu je pravdepodobnosť náhodnej otravy veľmi malá. Pri inhalácii malého množstva sa v nose vyvinie pocit tlaku. Smrteľná dávka je menej ako 5 mg na 1 kg telesnej hmotnosti. Medzi príznaky otravy patrí bolesť hlavy, nevoľnosť, závraty a pokles krvného tlaku pri zvýšenom pulze.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]