Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Látka nebezpečná pre životné prostredie podľa nového značenia

Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií (GHS) je systém Organizácie Spojených národov na identifikáciu nebezpečných chemikálií a na informovanie používateľov o týchto nebezpečenstvách prostredníctvom symbolov a viet na štítkoch obalov a prostredníctvom bezpečnostných listov.[1] Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali dňa 16. decembra 2008 Nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktoré zosúlaďuje súčasnú legislatívu Európskej únie so systémom GHS (tzv. Nariadenie CLP).[2] Nariadenie by malo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia aj voľný pohyb chemických látok a zmesí.

Čo prináša GHS[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti minulému systému klasifikácie nariadenie GHS prináša niektoré zmeny a ďalšie rozšírenia: dochádza k rozšíreniu nebezpečných fyzikálnych vlastností a nebezpečných vlastností pre zdravie a životné prostredie. Výstražné symboly nebezpečnosti sú nové. Pojem látka sa zachováva, pojem prípravok sa nahrádza pojmom zmes. Pojem „kategória nebezpečnosti“ sa nahrádza pojmom „trieda nebezpečnosti“.

Označovanie podľa GHS[upraviť | upraviť zdroj]

GHS stanovuje požiadavky na systém označovania látok a zmesí:

  • Výstražné symboly nebezpečnosti
  • Signálne slová - slovo označujúce príslušnú úroveň závažnosti nebezpečnosti za účelom varovania pred možným nebezpečenstvom; má dve úrovne:
    • „nebezpečenstvo“ je signálne slovo označujúce závažnejšie kategórie nebezpečnosti;
    • „varovanie“ je výstražné slovo označujúce menej závažné kategórie nebezpečnosti
  • Výstražné upozornenia, tzv. H-vety, predtým R-vety
  • Pokyny pre bezpečné zaobchádzanie, tzv. P-vety, predtým S-vety
  • Označenie výrobku
  • Informácie o dodávateľovi

Prechod k novému systému GHS[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prechodného obdobia zabezpečuje predpis existenciu starého aj nového systému.

  • Pre látky: od 1. decembra 2010 sa látky označujú podľa nového systému klasifikácie a značenia, pričom v listoch bezpečnostných údajov sa bude uvádzať súčasne aj starý systém.
  • Pre zmesi: Do 1. júna 2015 majú podniky zodpovedné za značenie chemikálií možnosť výberu jedného z dvoch systémov pre zmesi. Keď si vyberú nový systém, označenie sa musí vypracovať v súlade s týmto systémom, pričom v liste bezpečnostných údajov budú uvedené obe klasifikácie.

Od 1. júna 2015 staré smernice prestávajú platiť a budú kompletne nahradené systémom GHS.

Klasifikácia rizika[upraviť | upraviť zdroj]

Klasifikačný systém GHS je komplexný. Údaje použité na klasifikáciu možno získavať z testov, literatúry a praktických skúseností. Úplný výklad klasifikácie pre fyzikálnu, zdravotnú a environmentálnu nebezpečnosť možno nájsť na webových stránkach OSN.[3] Hlavné elementy kritérií klasifikácie nebezpečnosti sú zhrnuté nižšie:

Fyzikálne riziko[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzikálne riziko je založené na systéme UNDGS (United Nations Dangerous Goods System, Systém nebezpečného tovaru OSN). Pretože záber GHS zahŕňa všetkých príjemcov informácií, bolo potrebné vykonať určité rozšírenie a zmeny v popise nebezpečnosti.

  • Výbušniny sú zaradené do jednej zo šiestich podkategórií v závislosti na druhu nebezpečenstva, ktoré predstavujú.
  • Horľavý plyn je taká plynná látka, ktorá je horľavá na vzduchu pri 20 °C a štandardnom tlaku 101,3 kPa. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z dvoch kategórií na základe výsledkov testu alebo výpočtovej metódy.
  • Horľavé aerosóly
  • Oxidujúci plyn je akýkoľvek plyn, ktorý môže všeobecne poskytovať kyslík, spôsobiť zapálenie iného materiálu, či sa na ňom podieľať vo väčšej miere, než tak robí vzduch. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej kategórie na základe toho, že (všeobecne poskytovaním kyslíka) spôsobujú zapálenie iného materiálu, či sa na ňom podieľajú, vo väčšej miere než tak robí vzduch.
  • Plyny pod tlakom sú plyny obsiahnuté v nádobe pri tlaku najmenej 280 Pa pri 20 °C alebo vo skvapalnenej podobe. Zahŕňajú štyri typy plynov alebo plynných zmesí vo vzťahu k účinkom náhleho uvoľneniu tlaku alebo ochladenia, ktoré môže viesť k vážnym škodám na zdraví, majetku alebo životnom prostredí, nezávisle na iných rizikách, ktoré tieto plyny môžu mať.
  • Horľavá kvapalina je kvapalina s teplotou vzplanutia do 93 °C. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej zo štyroch kategórií na základe zápalného bodu a bodu varu.
  • Horľavá tuhá látka je látka, ktorá je ľahko zápalná alebo môže spôsobiť vznietenie pri trení alebo k nemu prispieť. Ľahko zápalné tuhé látky sú práškové, granulované alebo mazľavé látky, ktoré sú nebezpečné, ak je možné ich ľahko zapáliť krátkym kontaktom so zdrojom zapálenia, napríklad horiacou zápalkou, a ak sa plameň rýchlo šíri.
  • Samovoľne reagujúce látky sú tepelne nestabilné kvapaliny alebo pevné látky, ktoré podliehajú silnému exotermickému tepelnému rozkladu aj bez prístupu kyslíka (vzduchu). Táto definícia vylučuje materiály klasifikované GHS ako výbušné, organické peroxidy alebo ako oxidujúce látky.
  • Pyroforická kvapalina je taká kvapalina, ktorá je aj v malých množstvách schopná sa vznietiť do piatich minút potom, čo príde do kontaktu so vzduchom. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej kategórie na základe výsledkov Testu OSN N.3.
  • Pyroforická tuhá látka je taká tuhá látka, ktorá je aj v malých množstvách schopná sa vznietiť do piatich minút potom, čo príde do kontaktu so vzduchom. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej kategórie na základe výsledkov Testu OSN N.2.
  • Samovoľne sa zahrievajúce látky sú tuhé látky alebo kvapaliny iné ako samozápalné látky, ktoré sú reakciou so vzduchom alebo bez zdroja energie schopné sa samy zahrievať. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z dvoch kategórií na základe výsledkov Testu OSN N.4.
  • Látky, ktoré pri styku s vodou uvoľňujú horľavé plyny sú tuhé alebo kvapalné látky, ktoré sú pri kontakte s vodou (interakciou s ňou) schopné sa samy zapáliť alebo uvoľňovať horľavé plyny v nebezpečných množstvách. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z troch kategórií na základe výsledkov Testu OSN N.5, ktorý meria vývin plynu a rýchlosť vývinu.
  • Oxidujúce kvapaliny sú kvapaliny, ktoré, hoci nemusia byť nutne zápalné, môžu, všeobecne uvoľňovaním kyslíka spôsobiť zapálenie iného materiálu alebo k nemu prispieť. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z troch kategórií na základe výsledkov Testu OSN O.2.
  • Oxidujúce tuhé látky sú tuhé látky, ktoré, hoci nemusia byť nutne zápalné, môžu, všeobecne uvoľňovaním kyslíka spôsobiť zapálenie iného materiálu alebo k nemu prispieť. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z troch kategórií na základe výsledkov Testu OSN O.1.
  • Organické peroxidy sú organické kvapaliny alebo tuhé látky, ktoré obsahujú bivalentnú štruktúru -OO- a možno ich považovať za deriváty peroxidu vodíka, kde sú jeden alebo oba atómy vodíka nahradené organickými radikálmi. Termín zahŕňa tiež zmesi s organickými peroxidmi. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedného zo siedmich „typov“, A až G, na základe výsledkov Série testov OSN A až H.
  • Látky žieravé pre kovy sú látky alebo zmesi, ktoré chemickým účinkom poškodzujú alebo ničia kovy. Tieto látky alebo zmesi sú radené do jedinej kategórie na základe testov (Oceľ: ISO 9328 (II): 1991 - Oceľ typ P235; Hliník: ASTM G31-72 (1990) - neplátované typ 7075-T6 alebo AZ5GU-T66). Kritériá GHS sú miera korózie na povrchu ocele alebo hliníka prevyšujúca 6,25 mm ročne pri testovacej teplote 55 °C.

Zdravotné riziko[upraviť | upraviť zdroj]

  • Akútna toxicita zahŕňa päť kategórií GHS, z ktorých je možné vybrať príslušné elementy relevantné pre dopravu, ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia. Látky sa začleňujú do jednej z piatich kategórií toxicity na základe LD50 (orálne, dermálne) alebo LC50 (inhalácia).
  • Poleptanie kože znamená spôsobenie nevratného poškodenia kože po aplikácii testovacej látky po dobu až 4 hodiny. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej harmonizovanej kategórie.
  • Podráždenie kože znamená spôsobenie vratného poškodenia kože po aplikácii testovacej látky po dobu až 4 hodiny. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej harmonizovanej kategórie. Pre zlúčeniny, ako sú regulátory pesticídov, ktoré majú viac ako jednu úroveň podráždenia kože, sa poskytuje dodatočná kategória mierneho podráždenia.
  • Vážne poškodenie očí znamená spôsobenie poškodenia tkaniva oka alebo vážnu fyzikálnu poruchu zraku, nasledujúce po aplikácii testovacej látky na predný povrch oka, ktoré nie je plne reverzibilné do 21 dní od aplikácie. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej harmonizovanej kategórie.
  • Podráždenie očí znamená zmeny v oku nasledujúce po aplikácii testovacej látky na predný povrch oka, ktoré sú plne reverzibilné do 21 dní po aplikácii. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej harmonizovanej kategórie.
  • Senzibilizácia dýchacích orgánov znamená, že látka po inhalácii vyvoláva hypersenzitivitu dýchacích ciest. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej harmonizovanej kategórie.
  • Senzibilizácia kože znamená, že látka po kontakte s pokožkou vyvoláva alergickú reakciu. Definícia „senzibilizácie kože“ je ekvivalentná „kontaktnej senzibilizácii“. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jedinej harmonizovanej kategórie.
  • Mutagenita zárodočných buniek znamená, že činidlo spôsobuje zvýšený výskyt mutácií v populácii buniek a/alebo organizmov. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z dvoch harmonizovaných kategórií. Kategória 1 má dve podkategórie.
  • Karcinogenita znamená, že látka alebo zmes látok vyvoláva nádorové bujnenie alebo zvyšuje jeho výskyt. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z dvoch harmonizovaných kategórií. Kategória 1 má dve podkategórie.
  • Toxicita pre reprodukciu zahŕňa nežiaduce účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien, rovnako ako vývojovú toxicitu u potomkov. Látky a zmesi s reprodukčnými alebo vývojovými účinkami sa radia do jednej z dvoch kategórií, „známy alebo predpokladaný“ a „podozrivý“. Kategória 1 má dve podkategórie pre reprodukčné a vývojové účinky. Látky, ktoré môžu znamenať nebezpečenstvo pre dojčatá, majú samostatnú kategóriu Účinky pri alebo prostredníctvom dojčenia.
  • Toxicita pre špecifický cieľový orgán (Tost) je trieda, ktorá rozlišuje medzi jednorazovou a opakovanou expozíciou pre účinky na cieľové orgány. Všetky významné účinky na zdravie, inak špecificky nezahrnuté do GHS, ktoré môžu narušiť funkciu, ako vratne tak nenávratne, ihneď alebo s oneskorením, sú zahrnuté do triedy neletálnej toxicity pre špecifický cieľový orgán (Tost). Narkotické účinky a podráždenie dýchacích orgánov sa považujú za systémové účinky na cieľové orgány nasledujúce po jednorazovej expozícii. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti pre jednorazovú expozíciu sú radené do jednej z troch kategórií. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti pre opakovanú expozíciu sú radené do jednej z dvoch kategórií.
  • Nebezpečenstvo pri vdychovaní zahŕňa akútne účinky, ako je chemická pneumónia rôzneho stupňa postihnutia dýchacích orgánov alebo smrti po vdýchnutí. Vdýchnutie je vstup kvapaliny alebo tuhej látky priamo cez ústnu alebo nosnú dutinu alebo nepriamo vdýchnutím zvratkov, do priedušnice a dolných dýchacích ciest. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z dvoch kategórií na základe ich viskozity.

Riziko pre životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Akútne riziko pre vodné prostredie znamená prirodzenú vlastnosť materiálu spôsobovať pri krátkodobej expozícii poškodenie vodných organizmov. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú radené do jednej z troch kategórií na základe akútnej toxicity: LC50 (ryby), EC50 (kôrovce) alebo ErC50 (riasy alebo iné vodné rastliny). V niektorých regulačných systémoch môžu byť tieto kategórie pre niektoré sektory ďalej delené alebo rozširované.
  • Chronické riziko pre vodné prostredie znamená potenciálne alebo skutočné vlastnosti materiálu spôsobovať vedľajšie účinky na vodné organizmy pri expozíciách, ktoré sú určené v relácii k životnému cyklu organizmov. Látky a zmesi tejto triedy nebezpečnosti sú razom do jednej zo štyroch kategórií na základe toxicity a osudu v životnom prostredí: LC50 (ryby), EC50 (kôrovce) alebo ErC50 (riasy alebo iné vodné rastliny), a degradácia alebo bioakumulácia.

Klasifikácia zmesí[upraviť | upraviť zdroj]

Prístup GHS ku klasifikácii zmesí z hľadiska rizika pre zdravie alebo životné prostredie je komplexný. Používa sa vrstvený prístup a záleží na množstve dostupných informácií o zmesi samotnej a o jej zložkách. Princípy, ktoré boli vyvinuté pre klasifikáciu zmesí, stavajú na existujúcich systémoch, ako je napríklad systém Európskej únie pre klasifikáciu prípravkov stanovený Smernicou 1999/45/EC. Proces pre klasifikáciu zmesí je založený na týchto krokoch:

  1. Ak sú k dispozícii toxikologické alebo ekotoxikologické údaje pre zmes ako takú, bude klasifikácia zmesi založená na týchto dátach.
  2. Ak dáta pre zmes nie sú k dispozícii, použijú sa príslušné „preklenovacie princípy“ (bridging principles) s dátami pre zložky a/alebo na podobné zmesi.
  3. Ak nie sú k dispozícii ani dáta pre zmes ako takú (1), ani nie je možné použiť preklenovacie princípy (2), použijú sa ku klasifikácii zmesi výpočtové alebo zlomové hodnoty opísané v špecifickom koncovom bode.

Výstražné symboly rizika látok[upraviť | upraviť zdroj]

GHS01
GHS01 - výbušné látky
GHS02
GHS02 - horľavé látky
GHS03
GHS03 - oxidačné látky
GHS04
GHS04 - plyny pod tlakom
GHS05
GHS05- korozívne a žieravé látky
GHS06
GHS06 - toxické látky
GHS07
GHS07 - dráždivé látky
GHS08
GHS08 - látky
nebezpečné pre zdravie
GHS09
GHS09 - látky nebezpečné
pre životné prostredie

Výstražné upozornenia (H-vety)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri H-vety

Pokyny pre bezpečné zaobchádzanie (P-vety)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri P-vety

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovníček - Globální harmonizovaný systém [online]. Európska komisia, [cit. 2012-11-28]. Dostupné online. (po česky)
  2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Text s významom pre EHP) [online]. Európsky parlament, 16. decembra 2008, [cit. 2012-11-28]. Dostupné online.
  3. Globally Harmonized System of Classification and Labelling of Chemicals (GHS) [online]. UNECE, [cit. 2012-11-28]. Dostupné online. (po angicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií na českej Wikipédii.