Londýnska autobusová doprava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tradičný londýnsky poschodový autobus - doubledecker.
Kĺbový jednoposchodový autobus - tzv. „bendy bus“.
Tradičné autobusy Routemaster.
Predný pohľad na kĺbový autobus.
Výhliadkový autobus spoločnosti Big Bus Company.
Autobusová zástavka.
Interiér autobusu.

Autobusová sieť v Londýne je jednou z najrozsiahlejších na svete. Viac než 6 800 autobusov zabezpečuje pravidelné spojenie na viac ako 700 linkách.[1] V priebehu roku autobusovú dopravu využije približne 1,5 miliardy pasažierov.

Prevádzku červených linkových autobusov v oblasti Veľkého Londýna riadia organizačná jednotka spoločnosti Transport for London (TfL) – London Buses. Preprava na väčšine liniek je zabezpečovaná súkromnými spoločnosťami. Tento fakt sa však nedotýka cestujúcich, keďže všetky autobusy musia byť červené a platí na nich rovnaká tarifa cestovného.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusy sa používajú v Londýne od roku 1829, keď George Shillibeer začal prevádzkovať konskú omnibusovú dopravu zo stanice Paddington do londýnskeho City. V roku 1855 bola založená spoločnosť London General Omnibus Company (LGOC), ktorej úlohou bolo zlúčiť a regulovať konskú omnibusovú dopravu v Londýne. Omnibusy poháňané motorom sa do ulíc vydali v roku 1910.

V roku 1912 sa spoločnosť Underground Group, ktorá vlastnila i väčšinu liniek metra, rozhodla kúpiť London General Omnibus Company. V roku 1933 sa obe spoločnosti stali súčasťou novovytvorenej spoločnosti London Transport.[2]

V priebehu 80. rokov sa britská vláda rozhodla sprivatizovať autobusovú dopravu vo Veľkej Británii. V Londýne však bola založená nová spoločnosť – London Buses Limited ako súčasť London Transport, ktorá bola poverená uzatváraním zmlúv na prevádzku autobusovej dopravy so súkromnými spoločnosťami.

V jej právomoci bolo ponechané určovanie prepravných štandardov a sadzieb cestovného; spoločnosť je taktiež zodpovedná za údržbu zástavok a nástupísk a za informovanie cestujúcich.[1] Tento systém funguje dodnes, i keď London Buses bola prevedená v roku 2002 do právomoci londýnskeho starostu a stala sa súčasťou Transport for London.

Miestne linky[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravu na miestnych linkách riadi London Buses, i keď väčšinu liniek prevádzkujú súkromné spoločnosti. Medzi najväčšie z nich patria Arriva, Metroline, London General, London Central, First London a ďalšie. Všetky autobusy sú červenej farby a líšia sa iba logom dopravcu a platí v nich jednotná sadzba cestovného.

Tradične používané poschodové autobusy typu Routemaster, ktoré sa stali jedným z najznámejších symbolov Londýna, boli vyradené z pravidelnej prevádzky. Posledný autobus vyšiel na cesty 9. decembra 2005.[3] Hlavným dôvodom bol predovšetkým ich vek. Prvý autobus tohto typu mal v roku 2004 bezmála 50 rokov.

O ich postupné vyradenie z prevádzky sa postarala aj nevhodnosť na dopravu ľudí s invalidným vozíkom alebo rodičov s kočíkmi a taktiež potreba dvoch osôb (vodiča a sprievodcu) na zabezpečenie prevádzky. Tieto autobusy sa používajú už iba na dvoch linkách (linky 9 a 15) – ako pripomienka tradičných londýnskych autobusov, tzv. „heritage lines“.

Väčšina súčasne používaných vozidiel sú moderné nízkopodlažné (jednoduché alebo poschodové) jednovozové alebo kĺbové autobusy. V súvislosti so zavedením tzv. London Congestion Charge a s ohľadom na preplnenosť metra počas dopravnej špičky sú do rozvoja autobusovej dopravy smerované väčšie investície.

Niektoré miestne autobusové linky vedú aj mimo hraníc Londýna. Autobusy na týchto linkách (ak spadajú pod London Buses) majú červenú farbu a platí tu jednotné cestovné. Avšak autobusové linky, ktoré do Londýna vchádzajú z oblastí mimo mesta, majú farbu dopravcu a môže v nich platiť iný systém cien cestovného.

Nočné linky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá nočná lina bola sprevádzkovaná v roku 1913 a bola súčasťou systému London Buses. Pôvodne bol na týchto linkách uplatňovaný iný – vyšší sadzobník cestového. Linky nočnej dopravy označuje predpona N, ktorú nasleduje číslo linky. Väčšina nočných spojov vychádza zo stanoviska na Trafalgarskom námestí.

V poslednej dobe, najmä pod tlakom londýnskeho starostu, sa i na nočných linkách začal uplatňovať štandardný systém cestovného a na niektorých bežných linkách bola rozšírená doprava na 24 hodín denne. Tieto autobusové linky sú náležite označené logom „24 Hours“.

Londýnska nočná doprava zaznamenala v posledných rokoch významný nárast cestujúcich – v roku 2003/2004, to bol nárast vyše 82 % oproti číslam z rokov 2000/2001.[4]

Autobusové zástavky[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina autobusových zástavok v Londýne je na znamenie (tzv. „request stops“). Nástup musíte signalizovať vodičovi upažením ruky v momente ako sa autobus priblíži k zástavke. Pred výstupom na želanej zástavke treba v dostatočnom predstihu zatlačiť príslušné tlačidlo.

Do autobusu sa nastupuje prednými dverami, vystupuje zadnými. Výnimku tvoria kĺbové autobusy, ktoré majú tri páry dverí. Dvoma zadnými pármi dverí nastupujú držitelia predplatených cestovných lístkov alebo držitelia Oyster Card; cestujúci, ktorí si chcú zakúpiť lístok u vodiča nastupujú predným párom dverí.

Označovník zástavky obsahuje nasledujúce údaje:

  • meno zástavky
  • smer jazdy autobusov („towards ...“); väčšinou autobusy smerujúce do jednej oblasti stoja na jednej zástavke
  • žltá farba pri názvy linky znamená, že cestujúci je povinný si zakúpiť lístok pred nástupom
  • modrá farba pri názve linky znamená, že je to linka nočnej dopravy
  • písmeno v červenom terčíku označuje konkrétnu zástavku na mieste, kde je zástavok niekoľko

Cestovné[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnych autobusoch ako aj na nočných linkách je možné používať časové lístky, tzv. Travelcards, Oyster Card, jednoduché lístky kúpené v automatoch na zástavkách alebo špeciálne kupóny, ktoré platia iba pre autobusové linky. Na linkách, ktoré nie sú označené žltou farbou (autobusy premávajúce cez tarifnú zónu 1) je možné si lístok zakúpiť i u vodiča.

Obyčajný lístok na jednu jazdu, v roku 2007 stál £2,00; cena za jednu jazdu platenú prostredníctvom Oyster Card je £1,00.[5] Maximálna suma, ktorú takto cestujúci zaplatí v priebehu jedného dňa je £3,00.[6] Jednodňový lístok platný iba na autobusových linkách v rámci Londýna stál £3,50.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Transport for London: London Buses
  2. Transport for London: History
  3. The Guardian: „End of the Road for the Routemaster.“
  4. Transport for London: Night Bus Fever
  5. Transport for London: Buses and Trams
  6. Transport for London: Oyster Daily Price Caping
  7. Transport for London: Buses and Trams

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]