Lukáš Pohůnek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lukáš Pohůnek, 2012

Lukáš Pohůnek (* 1988, Žilina, Česko-Slovensko) je slovenský dirigent.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v česko-slovenskej hudobníckej rodine. Vyštudoval hru na trúbke na Konzervatóriu v Žiline. Ako sólista vystúpil so Slovenskou filharmóniou, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín a i. Často spolupracoval s mladým renomovaným dirigentom Jakubom Hrůšom.

V roku 2007 začal súkromne študovať dirigovanie u českého dirigenta Leoša Svárovského, do ktorého dirigentskej triedy bol v roku 2009 prijatý na Akadémiu múzických umení v Prahe. Tu študuje tiež u Charlesa Olivieriho-Munroea, Tomáša Koutníka a Lubomíra Mátla. V sezóne 2012/2013 bol stážistom na Akademii Muzycznej v Krakove v triede prof. Rafala Delektu. Bol taktiež aktívnym účastníkom majstrovských dirigentských kurzov Georga Pehlivaniana a Tadeusza Strugalu.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Dodnes dirigoval množstvo domácich i zahraničných orchestrov, ako napr. Janáčkova filharmonie Ostrava, Severočeská filharmónia Teplice, Štátny komorný orchester Žilina, Akademickí komorní sólisti Praha, Moravskosliezska sinfonietta Ostrava, Orkiestra akademii Beethovenowskiej Kraków a španielsky Ensemble Valencia. Spolupracoval s Pražským komorným zborom, bol taktiež asistentom Olivera Dohnányiho pri zbore Canticorum Iubilo Praha.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

„Mladý adept dirigovania (…) sa zhostil známej Pražskej symfónie č.38 D dur KV 504 W.A.Mozarta, za ktorú ho možno len pochváliť. V jeho koncepcii boli zrejmé porozumenie pre formu, rešpekt k dimenziám orchestra, disciplína, no zároveň radosť a vyžívanie sa v tvárnosti hudobnej matérie. Pohůnek vstupoval na dirigentský stupienok so zrejmou pokorou. Jeho predpoklady, talent a – dúfajme – ďalšie príležitosti mu otvoria perspektívy.“

Dohnalová, Lýdia: Štátny komorný orchester Žilina. In: Hudobný život, 2012/12, s. 5

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]