MPEG-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

MPEG-1 definuje skupinu audio a video (AV) kódovacích a kompresných štandardov vyvinutých MPEG (Moving Picture Experts Group). MPEG-1 video sa používa vo Video CD (VCD) a menej v DVD-Video formátoch. Kvalita štandardu VCD v rozlíšení a dátovom toku sa blíži kvalite pásky VHS. MPEG-1, Audio Layer 3 je populárny audio formát, známy ako MP3. Keď bol dostupný lacnejši a výkonnejši hardvér, boli vyvinuté výkonnejšie kódeky MPEG-2 a MPEG-4. Tieto nové formáty sú oveľa zložitejšie a potrebujú výkonnejšie PC, ale sú tiež veľmi efektívne napr. v pomere kvality k dátovom toku.

MPEG-1 Parts[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-1 pozostáva z niekoľkých štandardov známych pod pojmom "Part" (časť). Sú to:

  • Part 1 (ISO/IEC 11172-1): Systems: Synchronizácia a multiplexing videa a audia (MPEG-1 programový prúd).
  • Part 2 (ISO/IEC 11172-2): Video: Kompresný kódek pre neprekladané video signály.
  • Part 3 (ISO/IEC 11172-3): Audio: Kompresný kódek pre percepčné (založené na vnímaní ľuského ucha) kódovanie audio signálu. Štandard definuje 3 "vrstvy" alebo

úrovne zložitosti, MPEG audio kódovania.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvoj videokonferenčných techník a štandardov ako H.261 koncom roka 1980, sformoval základ MPEG-1 štandardu v roku 1990. Moving Picture Experts Group (MPEG) zistili ako uložiť komprimované video na CD-ROM, čo vyústilo to vývoja MPEG-1 štandardu. Viac na História MP3.

MPEG-1 video[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-1 video bolo pôvodne navrhnuté na prijateľnú kvalitu 1.5 Mbit/s a v rozlíšení 352x240 (29.97 snímok za sekundu) / 352x288 (25 snímok za sekundu). Hoci je MPEG-1 aplikovaný najmä pri nízkych rozlíšeniach a nízkych dátových tokoch, štandard dovoľuje rozlíšenia až do 4095x4095. Pri implementáciách sa pamätalo na obmedzený dátový tok.

V súčasnosti je MPEG-1 jedným s najkompatibilnejšich formátov rodiny MPEG; prehrateľný takmer vo všetkých VCD/DVD prehrávačoch.

Jedna nevýhoda MPEG-1 je, že podporuje iba progresívne skenovanie. Tento nedostatok pomohol rýchlemu vývoju pokročilejšieho MPEG-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Podobné štandardy: