Majster a Margaréta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Majster a Margaréta
Мастер и Маргарита

Autor Michail Afanasievič Bulgakov
Krajina vydania Rusko
Nakladateľstvo originálneho vydania Posev
Dátum 1. vydania originálu 1967
Literárny žáner román
Slovenské vydania knihy

Majster a Margaréta (rus. Мастер и Маргарита – Master i Margarita) je román, ktorého autorom je ruský spisovateľ Michail Bulgakov. Román bol napísaný v rokoch 1928-1940.[1]

Bulgakov začal na knihe pracovať v roku 1928. Ku koncu tridsiatych rokov musel kvoli ťažkej poruche zraku román diktovať.[2] Pracoval na ňom až do svojej smrti.[1]

Cenzúrovaná verzia románu bola publikovaná rokoch 1966/1967 v časopise Moskva.[2] V roku 1967 vyšiel román knižne vo Francúzsku v v roku 1968 v ZSSR. V Rusku vyšla takmer úplná verzia roku 1973.[3] Týmto románom Bulgakov nadviazal na spisovateľov ako Johann Wolfgang von Goethe (Faust), Gogoľ (groteska) a Dostojevskij (eticko-filozofické romány).[4]

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wolland symbolizuje hlavného satana, ktorý vystupuje ako iluzionista
  • Margaréta - Majstrova milenka, hrdá a vášnivá žena. Údajne symbolizuje Margarétu Valois
  • Majster - bezmenný umelec, prenasledovaný kritikmi aj režimom
  • Mosúr' - veľký čierny kocúr, Wolandov blízky spolupracovník. Žartovník a zakliaty princ (v iných prekladoch aj ako Behemot)
  • Koroviev - Wolandov dôverník a kumpán. Priateľ Behmota
  • Azazelo - symbolizuje diabla. Veľký ryšavý chlap, spolupracovník Wolanda
  • Hella - bosorka symbolizujúca ženský element vo Wolandovej bande
  • Ješua ha-Nocri je Ježiš Nazaretský v Bulgakovom podaní
  • Pontský Pilát, rímsky správca Galie
  • Matúš Lévi, bývalý mýtnik, potom Ješuov nasledovník
  • Ivan Nikolajevič Ponyrev(pseudonym Bezdomovec) je nádejný poet, po stretnutí s Wolandom zošalie a dozvie sa časť príbehu od Majstra
  • Michail Alexandrovič Berlioz sa stane prvou obeťou Wolanda
  • Stepan Bogdanovič Lichodejev je umelecký vedúci Moskovského varieté, nájomca bytu číslo 50 v dome na Sadovej ulici 302, býva spolu s Berliozom.
  • Grigorij Danilovič Rimský je finančný riaditeľ Varieté
  • Varenucha je administrátor Varieté, spolupracovník Rimského
  • Nikanor Ivanovič Bosý, predseda bytového družstva
  • Žorž Bengálsky konferencier Varieté. Táto postava bola inšpirovaná skutočným konferenciérom menom Georg Razdolskij.
  • Nataša, Margarétina slúžka
  • Profesor Stravinskij, doktor psychiatrie. Predlohou k tejto postave bol riaditeľ kliniky 1 MGU profesora G. I. Rossolima

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Do Moskvy prichádza kúzelník Woland (Satan) so svojimi kumpánmi a začnú robiť mnohé vandalstvá a podvody. Ich pričinením mnohé postavy v románe buď zomierajú a dostávajú sa do pekla, stávajú sa jeho prisluhovačmi, alebo skončia v psychiatrickej liečebni. Všetky postihnuté postavy súvisia s Majstrom, ktorý napísal román o Pontskom Pilátovi, ktorý však kritika neprijala a preto ho spálil (paralela s Bulgakovom a osudom tohto románu). Celý dej románu je prepletený týmto príbehom, ktorý sa ale značne líši od toho biblického a Bulgakov ním vytvára akýsi vlastný apokryf. Je to najlepšie literárne spracovaná téma o ukrižovaní vôbec. Zaujímavé je tiež to, že Satan v románe nie je vykreslený len ako zlý, ale často sa správa ľudsky (parafráza Fausta). Do Majstra je vášnivo zaľúbená jeho krásna milenka Margaréta, ktorá ho povzbudzovala počas písania a chce sa preňho rozviesť so svojim manželom. Napokon však aj Majster skončí na psychiatrii. V románe sa striedajú obrazy zo života dobovej Moskvy a jej obyvateľov často s fantastickými výjavmi, ktoré má na svedomí Woland so svojimi spoločníkmi, apokalyptické obrazy pekla a biblického príbehu o odsúdení Ješuu ha-Nocriho. Woland vytvorí ďalšiu časopriestorovú dimenziu, v ktorej sa stretne on a jeho kumpáni s Majsterom a Margarétou a je tam aj Pilát. O Pilátovi sa od Satana dozvedia, kedy pochopil svoju vinu na odsúdení Ješuu a ukáže im trest, ktorý za to dostal: tu sú veľmi plasticky a desivo vykreslené jeho výčitky. Woland sa ukáže ako niekto, kto má na starosti výkon trestu tak, aby trestaný pochopil svoj omyl. Napokon sa ale na príhovor Margaréty nad ním zľutuje a Pilát odchádza po mesačnej ceste spolu s Ješuom, ktorého odsúdil na smrť. Všetci potom odchádzajú do večnosti, ale Woland sa bude stále vracať. Ešte niekoľko rokov prebieha vyšetrovanie všetkých záhadných udalostí spôsobených pekelníkmi, sú zatýkané a vypočúvané mnohé osoby nielen v Moskve, no napokon to milicionári napriek nezrovnalostiam uzavrú ako fantastické davové hypnózy kúzelníka Wolanda.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BULGAKOV, Michail: MISTR A MARGARÉTKA. In: MACURA, Vladimír, a kol. Slovník světových literárních děl. 1. vyd. Praha : Odeon, 1988. S. 134-135. (po česky)
  2. a b BULGAKOV, Michal. In: Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 107-109.
  3. BULGAKOV Michail. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 155-158. (po česky)
  4. Majster a Margaréta. In: KNĚZEK, Libor, (ed). Encyklopédia literárnych diel. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989. 858 s. (Encyklopédie Obzoru). ISBN 80-215-0010-7. s. 338-339.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]