Malá bazilika (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá bazilika Filipopolu
ranokresťanský chrám
celkový pohľad na areál baziliky
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Náboženstvo Kresťanstvo
Súradnice 42°08′47″S 24°45′29″V / 42,146448°S 24,757944°V / 42.146448; 24.757944
Dĺžka 20 m
Šírka 13 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
Výstavba 5. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Small basilica, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Malá bazilika (bulh. Малка базиликаMalka bazilika),[1][2][3][4][5] alebo Malá bazilika Filipopolu (bulh. Малка базилика на ФилипополMalka bazilika na Filipopol),[3][1][6] prípadne aj Malá bazilika s baptistériom (bulh. Малка базилика с баптистерийMalka bazilika s baptisterij)[2][7] je ranokresťanský chrám z 5. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta oblasti Plovdiv v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][2][8] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][4][8]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv pri dnešnom bulvári Kňagiňa Marija–Luiza.[3] Malá bazilika sa nachádzala na východnom časti ohradeného antického mesta,[6][3][2][7] v bezprostrednej blízkosti vnútornej fasády hradby s obrannou vežou z 2. – 4. storočia.[3][2][7] Miesto sa nachádzalo severovýchodne od filipopolského fóra.[7]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika bola postavená v druhej polovici 5. storočia,[2][3][4][7][6] pravdepodobne v priebehu 70. rokov 5. storočia.[8] Budova prešla v priebehu svojej existencie prestavbou v dôsledku požiaru a fungovala do konca 6. storočia.[2][3][7][6][8]

Novodobé dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika bola objavená náhodne pri konštrukčných prácach[2][3][8] v rámci výstavby panelového bloku[3] na bulvári Kňagiňa Marija–Luiza[2][3] v roku 1988.[3][8] V roku 1995 bol stavbe pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1][8]

Reštaurátorský zásah prebehol na základe projektu, ktorý spoločne zhotovilo plovdivské mestské zastupiteľstvo, bulharské ministerstvo kultúry a fond Amerika za Bălgarija.[3][4][8] Celková hodnota reštaurácie mala predstavovať 1 000 000 bulharských levov, pričom 700 000 levov predstavovala dotácia fondu Amerika za Bălgarija a 300 000 poskytlo bulharské ministerstvo kultúry.[4] Konečná cena reštaurátorských prác nakoniec dosiahla až 1,53 milióna levov.[8] Práce sa začali v priebehu roku 2010[8] a budova bola po zreštaurovaní oficiálne odhalená 20. septembra 2013 a o rok neskôr bola otvorená pre návštevníkov.[4][8]

V súčasnosti bazilika, okrem múzejnej funkcie, pôsobí ako centrum, kde sa konajú konferencie, komorné koncerty a ďalšie kultúrne a oficiálne podujatia.[4]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá se, že bazilika slúžila ako chrám pre vojakov, ochraňujúcich Filipopolis.[4]

Ide o trojloďovú baziliku s predsieňou a apsidou.[2][3] Apsida bola polkruhová.[3][5] Pri južnej fasáde bola malá kaplnka a v priestoroch severnej lode bolo umiestnené baptistérium.[3][2] Dĺžka budovy dosahovala 20 metrov a šírka 13 metrov.[2][3][7] Budova sa vyznačovala bohatou architektonickou výzdobou – medzi loďami sa nachádzala mramorová kolonáda, v chráme sa nachádzala mramorová oltárna prepážka, ambón a syntrón. Na podlahách bola bohatá viacfarebná mozaika s geometrickými motívmi.[3][2][7]

Po prestavbe budovy (po požiari) bola v chráme položená druhá, tentoraz tehlová podlaha, ktorá sa nachádzala približne 70 centimetrov nad pôvodnou mozaikovou podlahou. V rámci tejto prestavby tiež bolo postavené baptistérium.[3][2][7][8]

Baptistérium[upraviť | upraviť zdroj]

Baptistérium bolo štvorcového pôdorysu s bazénom v tvare kríža. Podlahy boli vyzdobené mozaikou so zoomorfnými motívmi. Zobrazený bol jeleň, holuby a iné kresťanské symboly.[3][2][7]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][4]

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1995[1]

Dôvod ochrany: archeologická hodnota stavby[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Малка базилика с баптистерий [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-05-14]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 297 – 298. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 51. (po bulharsky)
  5. a b KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 57. (po bulharsky)
  6. a b c d KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 356. (po bulharsky)
  7. a b c d e f g h i j RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 33. (po bulharsky)
  8. a b c d e f g h i j k l TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 137 – 141. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]