Mars Reconnaissance Orbiter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2005-029A – Mars Reconnaissance Orbiter
Prevádzkovateľ: USA, NASAJPL
Výrobca: USA, Lockheed Martin Space Systems
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu: 12. august 2005
Kozmodróm: Eastern Test Range
Nosná raketa: Atlas 5 Model 401
Zánik: -
NSSDC ID: 2005-029A
Kat. číslo: 28788
Hmotnosť: 2180 kg
uprav

Mars Reconnaissance Orbiter (skrátene MRO) je planetárna sonda určená na prieskum planéty Mars z obežnej dráhy.

Prístroje a experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

  • HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) - polychromatická kamera pracujúca vo viditeľnej oblasti spektra s vysokým rozlíšením (30-60 cm/pixel)
  • CTX (Context Camera) - monochromatická kamera so širokoúhlym objektívom a nízkym rozlíšením (8 m/pixel) pre snímky väčších území pre lokalizáciu snímok z kamery HiRISE
  • MARCI (Mars Color Imager) - širokoúhla globálna farebná kamera MARCI snímkujúca vo viditeľnej a ultrafialovej oblasti spektra pre synoptické snímkovanie oblačnosti a sezónnych zmien povrchu, najmä polárnych čiapočiek
  • CRISM (Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer for Mars) - hyperspektrálne zobrazujúci spektrometer pre informácie o zložení povrchu, najmä pre zisťovanie prítomnosti minerálov obsahujúcich vodu
  • MCS (Mars Climate Sounder) - radiometer pracujúci vo viditeľnej a infračervenej oblasti spektra pre meranie výškového profilu teplôt, obsahu vodnej pary a prachu v atmosfére a ľadu alebo inovate na povrchu planéty
  • SHARAD (Shallow Radar) - radiolokátor pre zisťovanie prítomnosti vodného ľadu v hĺbkach do 1 kilometra pod povrchom terénu
Kresba sondy

Prevádzkové vybavenie sondy bude využité pre tieto experimenty:

  • Gravity Field Investigation Package - experimenty pre výskum gravitačného poľa
  • Atmospheric Structure Investigation Accelerometers - akcelerometre pre výskum výškového profilu hustoty atmosféry počas atmosferického brzdenia

Ďalej sonda nesie tri technické experimenty v rámci vývoja budúcich sond:

  • Electra UHF Communications and Navigation Package - komunikačný a navigačný súbor pre prenos dát medzi Zemou a sondami na povrchu planéty a pre ich lokalizáciu
  • Prototyp komunikačného zariadenia pracujúceho v pásme 20 až 30 GHz.
  • Optical Navigation Camera - optická navigačná kamera pre určovanie polohy sondy pomocou snímok mesiacov Fobos a Deimos

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Dráha sondy - zarážky na dráhe sú po mesiacoch

Sonda bola vypustená z kozmodrómu Kennedy Space Center na Floride 12. augusta 2005 dvojstupňovou nosnou raketou Atlas 5 Model 4001. 10. marca 2006 sonda dosiahla planétu Mars, kde bola pomocou šiestich hydrazínových motorov navedená na veľmi excentrickú obežnú dráhu okolo planéty. Brzdiaci manéver trval 27 minút.

Fáza brzdenia s využitím atmosféry (tzv. aerobraking) prebiehala v období od marca do augusta 2006, až kým sonda nedosiahla potrebnú nižšiu dráhu. Túto fázu sonda ukončila 30. augusta 2006. Potom vysunula anténu a odstránila krytky zo šošoviek inštalovaných kamier, aby mohla začať vlastný vedecký výskum planéty. Základná vedecká misia trvala do decembra 2008. Jej hlavným cieľom bolo snímkovanie povrchu s vysokým rozlíšením, čo umožní detailné naplánovanie ďalších expedícií automatických sond. V marci 2008 sonda prostredníctvom kamery HiRISE zachytila lavíny na Marse. V severnej polárnej oblasti planéty sa sonde podarilo odfotografovať niekoľko zosuvov. Zosunutý materiál bol pravdepodobne z väčšej časti tvorený ľadom a uvoľnil sa z okraja približne 700 metrov vysokého útesu. V apríli 2009 na snímkach kamery HiRISE vedci objavili na severnej pologuli Marsu malé, čerstvo vytvorené krátery. Okolo kráterov bol pozorovaný biely materiál a jeho spektrálnou analýzou sa potvrdilo, že ide o vodný ľad.

V období od januára 2009 do decembra 2010 bude sonda využívaná ako retranslačná družica pre zaisťovanie spojenia s inými sondami a automatickými laboratóriami na povrchu Marsu.

V období od 3. júna do 9. júna 2009 sonda prerušila svoju vedeckú činnosť. Dôvod výpadku bol neočakávaný reset palubného počítača a následný prechod sondy do bezpečnostného módu. Príčinu problémov technici ešte len skúmajú.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]