Meditácie o prvej filozofii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Úvodná strana Meditácií

Meditácie o prvej filozofii (s podtitulom V ktorých sa dokazuje existencia Boha a nesmrteľnosti duše) je filozofické dielo, ktorého autorom je René Descartes. Publikované bolo v roku 1641 v latinčine. Do francúzštiny bolo preložené v roku 1647 pod titulom Méditations Metaphysiques. Pôvodný latinský názov je Meditationes de prima philosophia, in qua Dei existentia et animæ immortalitas demonstratur.

Dielo je zložené zo šiestich meditácií, v ktorých Descartes najprv zavrhne vieru v čokoľvek, čo nie je absolútne isté a potom sa pokúša určiť to, čoho poznanie je isté. Meditácie sú napísané tak, akoby ich Descartes písal šesť dní - každá meditácia sa odvoláva na predchádzajúcu ako na včerajšiu. Descartes ich však v skutočnosti písal niekoľko rokov.

Meditácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Meditácia I: O veciach, o ktorých možno pochybovať
V úvode prvej meditácie Descartes formuluje svoj cieľ a motiváciu; ak chce vo vedách dosiahnuť niečo, čo bude stabilné a pretrvá, musí zničiť všetko, čo je neisté a položiť základy na tom, čo je isté. Spôsob, akým to robí sa nazýva metodické pochybovanie: vychádzajúc z premisy, vznesie voči nej pochybnosť (P), proti ktorej sa následne bráni (B), aby vzápätí vzniesol ešte silnejšiu pochybnosť. Descartes však nie je skeptik. Jeho cieľom je totiž nájsť isté poznanie a cestou k nemu mu je vznesenie pochybnosti do takej miery, do akej je to len možné.
„Čokoľvek som doteraz akceptoval ako najviac pravdivé som získal zmyslami alebo vďaka nim.“ Touto premisou začína Descartes rozbor štruktúry svojho poznania. (P:) Zmysly nás však niekedy podvádzajú. (B:) Descartes sa bráni: nie je však niektoré poznanie sprostredkované zmyslami absolútne isté? Ako možno pochybovať o tom, že práve v tejto chvíli som tu, sedím pri ohni a držím v rukách tento papier? Ako by mohlo byť popreté, že tieto ruky a celé moje telo patria mne? (P:) Vzápätí však prichádza námietka; mohlo by to byť popreté, ak by sa prirovnal k psychicky chorému človeku, ktorý si o sebe myslí, že je kráľom, hoci je úbožiakom, že je oblečený, hoci je nahý a pod. (B:) Takýto ľudia sú však šialení a bolo by považované za rovnako bláznivé, ak by štylizoval svoju osobu a vnímanie do ich stavu.
Descartes takýmto pochybovaním príde nakoniec k záveru, že neexistuje vec, voči ktorej by nemohla byť vznesená pochybnosť:
    • Človek môže mať istotu, že v danej chvíli bdie a nesníva, ale ako si môže túto istotu uchovať voči námietke, že vo svojich snoch prežívame niekedy okolnosti tak živo, akoby sme bdeli? Ako teda môžeme vedieť, že práve v tejto chvíli nesnívame?
    • Ak teda nevieme dokázať, že nesnívame, to čo vnímame svojimi zmyslami predsa musí byť skutočné, resp. musí to mať odraz v niečom skutočnom. Ako však vyvrátim pochybnosť, že všetko to čo vnímam nepochádza od nejakého zlomyseľného démona, ktorý všetku svoju energiu zameral na to, aby ma vo všetkom podvádzal?
  • Meditácia II: O prirodzenosti ľudskej mysle: O tom, že o nej vieme viac ako o tele
  • Meditácia III: O Bohu, že existuje
  • Meditácia IV: O pravdivom a nepravdivom
  • Meditácia V: O podstate hmotných vecí a opäť o Bohu, že existuje
  • Meditácia VI: O existencii hmotných vecí a reálnej odlišnosti medzi mysľou a telom

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • v angličtine